Ktosi našiel orlie vajce a dal ho do hniezda sliepke, ktorá bývala na dvore za
domom. Orlíča sa vyliahlo s kurčatami a vyrástlo s nimi.

Celý život robil orol to, čo kurčatá na dvore, a myslel si, že je kura na
dvore. Hrabal v zemi a hľadal červy a hmyz. Kvočal a kotkodákal. Trepal
krídlami a občas pár centimetrov vzlietol.

Roky ubiehali a orol zostarol. Jedného dňa uvidel vysoko nad sebou vtáka.
Vznešene plachtil v silných prúdoch vetra., takmer ani nemusel mávnuť svojimi
dlhými, zlatými krídlami.

Starý orol užasnuto pozeral: Kto to je ?

To je orol – kráľ vtákov, odpovedal sused. Patrí oblohe. My patríme zemi , sme
sliepky.

A tak orol žil aj zomrel ako sliepka. To preto, že sa celú dobu za sliepku považoval.

 Blog
Komentuj
 fotka
aprilynne  6. 4. 2014 21:08
vzhľadom na to, že som na tento príbeh narazila práve včera a dnes sa tu objavil, sa chcem spýtať, či náhodou nevlastníš knižku "Vo vitríne".
 fotka
lucka511  7. 4. 2014 21:49
@Aprilynne Nie, je z materiálu svojpomocnej skupiny zameranej na ľudí pochádzajúcich z dysfunkčných rodín s názom DDA.
Napíš svoj komentár