Zdravé a plnohodnotné, naplnené vzťahy... pekne povedané, ale ťažko sa k takým vzťahom dopracovať, keď človek nemá s takým niečím takmer žiadne potrebné skúsenosti, keďže sa dá predpokladať, že takmer žiaden zdravý intímny vzťah nevidel v detstve. Jediným vzorom bol vzťah rodičov, o ktorom sa dá predpokladať, že zdravý nebol. Prečo? Pretože podľa štatistiky každý 3 človek na Slovensku škodlivo pije. Čiže podľa tejto štatistiky je v každej slovenskej rodine aspoň jeden člen, ktorý má problém s alkoholom – netvrdím, že sú to vždy rodičia, ale aj tí. A zo vzťahu s rodičom, ktorý má problém s alkoholom si človek do dospelosti prinesie mnoho rozporuplnosti a nezlučiteľnosti v podobe poď sem – choď preč. Raz milovaní a v zápätí odvrhnutí. Ak človek nevie, čo je to pevný, trvalý a zdravý dôverný vzťah, veľmi ťažko sa mu potom darí s niekým si ho vybudovať.
Dnes by som sa chcela venovať závislým vzťahom. Závislý vzťah je veľmi komplikovaná vec. Je to ako závislosť. Napríklad na nikotíne, alkohole, kofeíne, marihuane, pervitíne... akurát, že ide o nelátkovú závislosť. Je to taká, kde sa látka neprijíma z vonku, ale na základe nejakého podnetu (tento krát vzťah – človek) si telo vytvára určité pocity a potom určité chemické zlúčeniny podobné hormónom, na ktorých si buduje závislosť. Tento stav, môžeme nazvať zamilovanosť alebo v lepšom zmysle pobláznenie. Pocit poblánenia má schopnosť meniť myslenie, pocity, konanie, nálady a človek sa v dôsledku toho začína správať iracionálne.
Závislý vzťah je charakteristický prežívaním intenzívnej vášne. Človek si myslí, že má rád druhého človeka, ale v skutočnosti má len rád pocity, ktoré v ňom vyvoláva.
Taký vzťah je vtieravý. Je založený na intenzívnom sexuálnom vzrušení, očakávaniach, na potvrdzovaní a sprevádzaný adrenalínovým nebezpečenstvom. A vtieravý preto, lebo je to ako pesnička, ktorú ráno počujete v rádiu a celý deň vám v hlave hraje, dokonca aj vtedy, keď si už samy uvedomujete, že ju tam v hlave nechcete mať.
Jedným z najnebezpečnejších momentov, ktoré všetci máme, je tendencia prepadnúť zvyku považovať niečo vo svojom živote za natoľko príjemné, radostné, normálne, vhodné a potrebné, že nám nikdy nenapadne položiť si otázku o možnom negatívnom vplyve tohto na naše duchovné, duševné a fyzické blaho. A takto fungujú závislé vzťahy.
Pri závislých vzťahoch nejde len o nejaké romániky. Je veľmi pravdepodobné, že človek, ktorý mimo svoj vzťah (dlhodobý, manželský ...) nadväzuje vzťah s týmito charakteristikami, tak aj jeho „domáci“ vzťah je taký istý. Len buď ešte nedošlo k tomu, aby sa to dostalo do povedomia a hovorilo sa o tom, alebo sa o tom cielene nehovorí a šup ružové okuliare na oči. Veď doma mám manželku, dieťa, poriadok, čisto, navarené, mám dobrých svokrovcov, dobré rodinné vzťahy, no načo by som riešil to, že ma partnerka vôbec nepriťahuje, že mi lezie tak na nervy, že ma z toho ide roztrhať, že cítim, ako aj ja jej leziem na nervy a pod. A tu nestačí to, že „ona je dobrá osoba, skvelá matka a prežili sme spolu už toho strašne veľa dobrého“. To nevykryje to, čo sa teraz nerieši. Bude to mať následky. Dávam tu príklad Steva a Joyce, kto má chuť čítať
Steve a Joyce začali vo svojom vzťahu do seba narážať. Začalo to, keď Joyce začala na sebe pracovať. Uvedomila si, že vo vzťahu so Stevom nebola úprimná. Bolo veľa vecí vo vzťahu a na Stevovi, ktoré sa jej nepáčili, no odmietala na to myslieť alebo o tom so Stevom diskutovať.
Napísala zoznam všetkého, z čoho bola vo vzťahu nešťastná. Potom ju pochytila panika. „Takto nemôžem rozmýšľať! Nikdy nemôžem povedať Stevovi to, čo som práve napísala! Mám pocit, že to neprežijem.“
Kvôli problémom vo vzťahu sa snažila samú seba klamať. „Nie je to až také zlé“, vravela si. „Mohlo by byť horšie. Čo sa týka chlapov, Steve je celkom dobrý.“
Ani Steve nebol spokojný so vzťahom, ale nevedel prečo. Joyce napĺňala všetky jeho potreby – do určitej miery. Nuž, keď o tom začal uvažovať úprimne, nebol celkom šťastný. Vzrušujúci sex sa vytratil. Niečo v jeho vnútri z toho obviňovalo Joyce, no hlboko vo svojom vnútri z toho vinil sám seba: „Keby som bol dobrý partner, sex by bol taký dobrý ako býval. Asi so mnou niečo nie je v poriadku!“
Začal Joyce lepšie spoznávať a zdalo sa mu, akoby bola na inej vlnovej dĺžke. Zdalo sa, že veci, ktoré ho naozaj vyvádzali z miery, jej akoby vôbec nevadili. Snažila sa tváriť, akoby sa nič nedialo, ale vedel, že jej srdce je inde. Steve nerád robil veci, ktoré Joyce vzrušovali. Joyce nadchýnalo, keď mohla vylepšovať niečo v dome alebo keď sa niekam mohla vybrať s priateľmi. Jeho to netešilo. Nemohol pochopiť, čo ju motivuje. Niekedy ho to hnevalo, ale obyčajne to pripísal na vrub jej „čudnému vkusu“.
Tento nedostatok spoločných záujmov a vzrušenia mal na ich vzťah dopad. Mal pocit, že voči nemu naozaj nie je úprimná, že sa s ním zahráva alebo len vzťah trpí, aby mu vyhovela. Trápilo ho to, lebo na začiatku bol presvedčený, že Joyce prežíva v ich vzťahu rovnaké ohromné skúsenosti ako on. Časom už si nebol taký istý.
Potom sa to stalo. Joyce konečne nabrala odvahu prečítať Stevovi svoj zoznam. Veľmi sa toho bála a skôr, ako to urobila, si to v hlave musela prehrať tisíckrát. Bola taká vystrašená, že musela vyvolať trochu hnevu, aby nabrala odvahu urobiť to. Nebolo to ťažké, lebo svoj hnev v sebe potláčala celé mesiace.
Povedala mu, že podľa nej je workoholik a že jeho práca je preňho dôležitejšia ako ona. „Cítim sa ako druhé husle. Celý čas pracuješ. Nikdy na mňa nemáš čas okrem sexu. Niekedy rozmýšľam, či má máš naozaj rád alebo sa so mnou chceš len milovať.“
Ďalej mu hovorila, že často zo sexu s ním nemá potešenie. „Viem, že sa ti to páči a tak robím to najlepšie, aby som ti vyhovela. Ale si príliš necitlivý, ovládajúci a intenzívny. Zdá sa, že ti ide len o vlastné uspokojenie a na mne ti v skutočnosti nezáleží.“
Tiež mu povedala, že už je unavená z toho, že ho musí stále počúvať a budovať mu ego. „Niekedy sa mi zdá, že si celkom sústredený na seba. Celý čas sa vychvaľuješ. Robíš grandiózne a nereálne plány a často robíš zo seba blázna tým, že sa svojimi úžasnými plánmi chváliš svojim priateľom.“
„Niekedy mám pocit, že ma nepotrebuješ alebo dokonca nechceš. Si taký nezávislý, že pre mňa nemáš miesto. Chcem byť súčasťou tvojho života, chcem sa s tebou zdieľať. Nechcem byť len príveskom sebestačného a profesionálneho stroja.“
Celú reč uzavrela tým, že mu povedala, že je dotieravý, necitlivý a v skutočnosti mu na nej nezáleží. „Niekedy sa cítim ako použitá. Myslím, že sa o mňa zaujímaš len vtedy, keď ti hovorím to, čo chceš počuť a keď robím to, čo chceš. Už som z toho unavená.“
Steve bol zničený. Nemohol veriť tomu, čo počul. Myslel si, že majú úžasný vzťah, no po prvý raz mu Joyce povedala niečo celkom iné. Bol taký dezorientovaný a paralyzovaný, že nedokázal rozmýšľať.
Nevedel, čo má povedať, no Joyce sa chcela rozprávať. Nevedel si dať dokopy svoje myšlienky. Sedel potichu a nebol schopný pohnúť sa kvôli kombinácii hnevu, hanby a zmätku.
Trvalo mu niekoľko týždňov, kým si dal dokopy svoju odpoveď. Časť z neho vedela, že Joyce má pravdu. „Mám problémy.“ „Ale aj ona. Zo všetkého ma obviňuje a nie všetko je moja vina. Som ochotný meniť sa, ale neprijímam vinu za všetko.“
Teraz bola rada na Stevovi. Napísal si zoznam problémov a prečítal ho Joyce. „Naozaj ma nahneval ten zoznam, ktorý si mi prečítala“, začal. „Bolelo to. V skutočnosti ma to zničilo. Nemohol som veriť tomu, čo počujem.“
Joyce sedela strnulo na stoličke, vystrašená až na smrť. Čakala, že Steve ju buď udrie alebo ju opustí. Vo svojej mysli vedela, že zničila ich vzťah.
„Kritizovala si ma za to, že som grandiózny. Musím byť. Ty si taká neistá a nikdy nič nenaplánuješ. Zdá sa, akoby si sa bála riskovať alebo urobiť čokoľvek, čo nie je celkom bežné.“
Joyce sa mykla, lebo cítila, že je to pravda. Keď Steve pokračoval, zadržiavala slzy. „Hovoríš, že chceš byť nezávislá, ale tomu neverím. Si na mne veľmi závislá. Keď sa ti snažím povedať, aby si bola viac nezávislá, hneváš sa. Nezapájam ťa do vecí, pretože mám pocit, že sa ma snažíš udusiť. Zdá sa, že chceš byť zapojená do všetkého, čo robím, lebo nemáš vlastný život. No keď sa do niečoho zapojíš, kritizuješ ma, ako robím veci. Môj spôsob nie je nikdy dosť dobrý. Chceš, aby som to robil ináč. Zdá sa, že svoje poslanie vidíš v tom, aby si ma prerobila.“
Joyce sa chcelo plakať, ale potlačila to. Chcela počuť, čo Steve bude ďalej hovoriť. V jej vnútri bolo tiež niečo, čo sa vracalo späť k životu. „Nebije ma“, uvedomila si. „Neopúšťa ma a nešalie. Hovorí so mnou.“ To bola tá posledná vec na svete, ktorú by od neho čakala.
„Som zmätený“, povedal Steve. „Milujem ťa a chcem, aby sme boli šťastní. Chcem, aby náš vzťah fungoval. No zdá sa, že keď som sám sebou, keď sa správam tak, ako naozaj chcem, keď robím veci, ktoré ma naozaj vedia naštartovať, zdá sa, že sa ti to nepáči. Aby si bola šťastná, tak musím byť niečím, čím nie som a to nie som ochotný robiť.“
„Neustále od teba dostávam zmiešané odkazy. Keď vyzeráš nešťastne a spýtam sa ťa na to, vravíš, že všetko je v poriadku. Niečo ti poviem a ty sa potom na hodinu zamkneš a rozprávaš so svojou sponzorkou. Viem, že sa na mňa hneváš, ale neviem prečo. Keď sa ťa na to opýtam, vravíš, že sa nič nestalo. Viem, že klameš, ale neviem, čo s tým urobiť.
Steve hovoril veci, o ktorých rozmýšľal už celé mesiace, ale nemal odvahu to povedať. Joyce bola šokovaná. Cítila sa odlúčená a obnažená. Nemohla uveriť, že toľko toho o nej vie.
„Vravíš, že som sexuálne príliš agresívny. Nikdy si mi to nepovedala. Myslel som, že sa ti to páči. Vravela si mi, že som dobrý milenec a odrazu som necitlivé monštrum. Keď sa ti to nepáčilo, prečo si ma nezastavila? Prečo si mi to nepovedala? Ako môžem byť zodpovedný za tvoje reakcie, keď sa správaš, akoby bolo všetko v poriadku?“
Stevovi bolo do plaču, lebo ho to veľmi bolelo. Cítil sa sám. Chcel sa k Joyce priblížiť, ale nevedel ako. „Naozaj to bolí, keď si pomyslím, že ma musíš len znášať. Bolí ma, keď vidím, ako ťa druhí využívajú. Myslel som, že je nám spolu dobre a teraz mi povieš, že si ma len tolerovala, aj to, čo som robil.“
A KEĎ SA TOTO NERIEŠI, PRICHÁDZA TO, ČO SOM OPISOVALA V BLOGU „PREČO MÁME TENDENCIU BYŤ NEVERNÍ“. Priatelia, pracujte na svojich vzťahoch. Nie je dôležité, či je jeden alebo ich je 500, treba len zísť zo schodíka a prestať sa na druhých pozerať tak divne zhora, priznať si chyby, napravovať ich a slabosti sa stanú silnou stránkou, tie nejotrasnejšie vzťahy výborným priateľstvom možno aj s výhodami a veci sa pohnú. To viem podľa seba, ale tiež mi trvalo, kým som na to prišla. Veď aj teraz sa motám a motám a tá otravná pesnička hraje a hraje v hlave, kým ju nevypnem. Ale už sa na tom pracuje. Aj Edison, keď robil žiarovku a nepodarilo sa mu to, všetci sa mu smiali. Ale on povedal, noa čo? Už poznám 1000 spôsobov, ako žiarovku nevyrobiť, idem skúšať ďalej. A nakoniec sa mu to podarilo
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár