SPOLUZÁVISLOSŤ A NÁVYKY - moja skúsenosť

Pre tých, čo sa sťažujú, že je to dlhé: nevedela som inak, ak som chcela, aby to malo hlavu a pätu.

Dnes som sa rozhodla urobiť veľkú vec. Rozhodla som sa, že sa budem snažiť byť sama sebou. Sama sebou som si včera definovala ako „byť jedinečné pozitívny“. Čiže budem písať o sebe. Vždy, keď píšem, tak píšem o sebe, ale budem viac písať o skúsenosti, o svojom živote, o konkrétnych situáciách. Často sa obávam, že si nejaký blog prečíta niekto, kto ma pozná a bude sa cítiť ukrivdene, čo to píšem. Ale ja píšem o sebe a o tom, ako to ja vnímam a to smiem. Dnes tu viac-menej skopírujem moju neformálnu prípravu na prednášku, ktorú som mohla mať v škole v novembri 2013. Bola o návykoch a ja som si doma vopred napísala, čo by som asi chcela povedať, lebo ja dosť stresujem a v krízových situáciách tzv. zamrznem. Tak hľa.

Dnes už vieme, že spoluzávislosťou NETRPÍ osoba, ktorá „s alkoholikom“ pije tiež a je takýmto spôsobom spoluzávislá. Dnes už vieme, že spoluzávislosťou trpí osoba, ktorá žije v blízkosti osoby závislej od akejkoľvek látky a toto konanie ju určitým spôsobom ovplyvňuje a spôsobuje jej komplikácie. To je to, čo už všetci vieme, však? A presne preto som sa rozhodla, že dnes túto problematiku, ako ju vo všeobecnosti poznáme rozvíjať ďalej nebudem. Budem sa snažiť priblížiť Vám tento problém z môjho uhla pohľadu, čiže podať Vám moje chápanie spoluzávislosti. Celé som to dnes koncipovala (vyskladala) takým spôsobom, aby všetko, čo dnes budem hovoriť, sa tým zaoberám, sama to praktizujem, alebo sa o to aspoň snažím. Dnes nebudem teoretizovať, ale budem hovoriť v podstate o tom, „ako to robím ja“. Budem hovoriť svoju skúsenosť.

Taktiež by som sa nechcela len venovať tomu, o čo v spoluzávislosti ide, ale hlavne o to, ako by sme mohli tento problém vyriešiť. A preto sa zameriam na formy pomoci rodinným príslušníkom a priateľov závislých, ale opäť netradičným spôsobom. Dnes budem totiž hovoriť o tzv. 12 krokových programoch. Sú to svojpomocné skupiny, odvodené od skupiny AA – anonymní alkoholici. Tým pádom bude toto celé mierené na alkoholizmus, resp. syndróm závislosti od alkoholu, aby som bola odborná. No dnes budem skôr používať slovo alkoholizmus. A toto všetko by som chcela urobiť spôsobom, čo najzrozumiteľnejším.

A taktiež, ako minule, aj dnes budeme mať, pre mňa vzácneho hosťa, ktorý nám povie svoju skúsenosť, tento krát nie so závislosťou, ale so spoluzávislosťou a možno medzi rečou prebrechnem aj ja čosi o sebe. Tento hosť, resp. hosťka sa nám, ale predstaví sama. Tak pomaly môžeme začať. Ešte by som chcela povedať, vlastne vás všetkých tak trochu povzbudiť k tomu, aby ste sa pýtali, aby ste boli aktívny. Ja sa stotožňuje s tým, že iniciatívna je to, čo robí rozdiel medzi úspešnými a neúspešnými ľuďmi. Takže aj keď budem ja rozprávať, kľudne ma môžete prerušiť a opýtať sa na čokoľvek, čo vás zaujíma a taktiež by som chcela nechať priestor na diskusiu po tom, ako nám Daška povie to, čo nám povie, čo si na dnes pripravila. Tak verím, že to dnes bude pre vás aspoň trošku užitočné, pome na to!

1. Návyky – zvyková slučka

Prvá vec, ktorej by som sa chcela dotknúť a možno sa vám bude zdať, že je to trošku „odveci“ budú návyky.
Začnem tým, že väčšina z nášho života – to, čo si myslíme, hovoríme, robíme, to, kto sme – je výsledkom návykov. Sú v našom podmedomí, sú vždy aktívne, fungujú na plný výkon či si to uvedomujeme, alebo nie. Aj teraz, keď ma počúvate, vaše podvedomie usilovne filtruje nové informácie takým spôsobom, aby zapadli do formy a štýlu vašich návykov.
(Možno sa aj vám stalo, že ste si uvedomili, že sa vo vašom živote niektoré situácie podozrivo opakujú? Ocitli ste sa niekedy opäť v známej situácii, o ktorej ste prisahali, že sa jej navždy budete vyhýbať? Rozmýšľali ste niekedy, prečo je to tak?)
A teraz ako to súvisí so spoluzávislosťou? Ide o toto, počúvajte: To, s čím žijeme, to sa učíme. To, čo sa učíme, to praktizujeme. To, čo praktizujeme, tým sa stávame. To, kto sme, má svoje následky. Hovorím, to preto, lebo ani jedna „manželka alkoholika“ (budem hovoriť o spoluzávislosti v súvislosti s alkoholom, keďže mi to je najbližšie) neplánovala, že sa raz ožení s človekom, ktorý zničí život sebe, jej a celej rodine. Dokonca ani samotný závislý takmer nikdy neplánuje a nechce, aby sa dostal do závislosti od alkoholu. Tak prečo sa to teda deje? Poviem vám príklad.
Ja, Lucia. Mám 4 starších bratov, mamu a oca. Môj otec je alkoholik a takisto aj všetci moji súrodenci sú závislí od alkoholu, z toho jeden je aj drogovo závislý. Mamka je spoluzávislá. Ak sa pozriem hlbšie do koreňov našej rodiny, tak zisťujem, že... Moja mamka mala ocka, ktorý bol závislý od alkoholu. Okrem toho, má 2 súrodencov – bratov, ktorí sú závislí od alkoholu. Keď mala 16 rokov, začala chodiť s mojim ockom, netušiac, že môj ocko, vo veku 38 rokov (dovtedy bol zarytý abstinent) začne piť alkohol, vydala sa za neho a mali spolu 5 detí. Môj ocko má ale mamku, ktorá je alkoholovo závislá, resp. bola.
A teraz poďme ďalej. Všetci moji súrodenci sú závislí, ja nie. Ja som vo veku 16 rokov začala chodiť s chlapcom, ktorého otec je závislý od alkoholu. Jeho otec je z rodiny, kde jeho mamka je závislá od alkoholu a má brata, ktorý je závislý od alkoholu. Vidíte to? Vnímate to? Došlo vám, o čo tu ide? Že, všetci zatiaľ robia to, čo sa doma naučili a učia sa to, praktizujú to a neskôr sa tým samy stávajú a nesú si za to dôsledky?? Toto sú návyky priatelia.
Mnoho krát sa stretávam s vetou: „Ja nechcem byť ako moja matka! Nikdy nebudem ako môj otec!“ No realita je taká, že ten, kto takto rozpráva a ja mám možnosť ho pozorovať, tak usudzujem, že sa už dávno správa rovnako ako svoj rodič, prípadne osoba, o ktorej hovorí (zväčša rodič). My si to totiž nevyberáme. Ak nič iné nepoznáme, tak proste robíme len a zdôrazňujem slovíčko LEN to, čo sme sa naučili. A nič iné. A bodka. A viem o tom, pretože aj ja som sa takto správala. A väčšinou býva, že to, čo sa mi na iných nepáči, to, čo mi vadí, sama robievam. Vždy si všímame to, čo samy prežívame. Napríklad nechajte človeka rozprávať. Nechajte klienta rozprávať a počúvajte ho. Ak to budete praktizovať, zistíte, že človek zo zásady skončí vždy, ale úplne vždy pri tom, čo ho najviac zaujíma, pri tom, na čo je zameraný. Niekto pri rodine, iní pri peniazoch, pri športe, pri chalanoch, alkoholik pri chlaste. Vyskúšajte.

2. Spoluzávislosť – definícia

Mne osobne sa páči definícia autora, ktorý sa volá Róbert Subby, ktorý o spoluzávislosti hovorí, že je to emočný, psychologický a behavioristický stav u človeka, ktorý vzniká v dôsledku dlhodobého vystavenia a dodržiavania obmedzujúcich pravidiel, ktoré bránia úprimnému vyjadrovaniu pocitov a tiež priamej diskusii o osobných a medziľudských problémoch.
Táto definícia ma zaujala preto, lebo hovorí o pocitoch. A o pocity tu ide. Vlastne ide o pocity takmer vždy. Všetci, robíme veci hlavne kvôli pocitom. Ideme si zašportovať, aby sme zrelaxovali, cítili sa oddýchnutí. Vyhľadávame spoločnosť, aby sme sa necítili osamelí, aby sme sa cítili prijatí. Prečítame si knihu, aby sme sa čosi naučili, aby sme sa cítili užitoční. Chodíme do práce, aby sme zarobili peniaze a mohli si kúpiť veci, ktoré chceme a potrebujeme, aby sme sa cítili spokojní. Ak sme hladní, ideme sa najesť, aby sme neboli hladní a tým pádom sa cítili v pohode. A paradoxne, o pocitoch sa nikdy nerozprávame, priam sa vyhýbame tomu, aby sme vyjadrili, čo cítime. Ale poďme späť k definícii spoluzávislosti. Keď som čítala prvý krát knihu koniec spoluzávislosti, tuším, písalo sa tam, že počítač slovo spoluzávislosť vyhadzuje ako gramaticky nesprávne. A tak, veď idem to vyskúšať hneď nie?  Otvorila som word a napísala slovo spoluzávislosť. Aaa, podčiarknuté červeným. Odvtedy hovorím o tom, že rozumiem ľuďom, ak hovoria, že nepoznajú slovo spoluzávislosť, ak im ho spomeniem. Ako by mohli, ak ho nepozná ani môj počítač!! Heh, to len tak na odľahčenie. Rozhodla som sa vám predložiť definície spoluzávislosti práve zo spomínanej knihy koniec spoluzávislosti. Tieto definície ale nie sú odborné. Sú vyjadrením ľudí, ktorí o sebe hovoria, že sú spoluzávislí. Nech sa páči:
- „Spoluzávislosť znamená, že som dozorca,“ vraví jedna žena.
- „Byť spoluzávislý znamená, že mám za manžela alkoholika,“ povedala iná žena.
- „Spoluzávislosť znamená,“ vraví ďalšia, „že som až po uši ponorená v alkoholikoch.“
- „Spoluzávislosť znamená, že stále hľadám niekoho, na koho by som sa nalepila.“
- „Spoluzávislosť? Znamená to, že každý muž, ktorý ma priťahuje, do ktorého sa zamilujem alebo za ktorého sa vydám, bude závislý alebo bude mať iný, rovnako závažný problém.“
- „Spoluzávislosť,“ vysvetľoval iný človek, „je vedomie toho, že všetky moje vzťahy sa budú rozvíjať rovnakým spôsobom (bolestným) alebo skončia rovnako (katastrofálne). Alebo oboje.“
Existuje takmer toľko definícií spoluzávislosti, koľko je skúseností, z ktorých pochádzajú.

Tu by som na dnes pomaličky skončila s tou prednáškou, možno niekedy budem pokračovať o spoluzávislosti, teda by som chcela, ale ešte dodám čosi k tomu. Sama sa dosť zaoberám s ľuďmi, ktorí majú v rodine niekoho závislého a to namä tak, že navštevujem svojpomocné skupiny, kde sa stretávame. Momentálne v tomto bakalárskom šialenstve mi ostáva čas len na jednu skupinu a v druhej poľavujem (nestíham). Tá skupina sa volá DDA a je pre ľudí, ktorí vyrastali v dysfunkčnej rodine, kde niekto bol závislý od nejakej látky, alebo jeden z rodičov bol workoholik, alebo perfekcionista, príp. bola v rodine iná dysfunkcia. Preukázalo sa, že takíto ľudia nemajú (poviem to natvrdo) ani šajny, ako nadväzovať zdravé vzťahy, pretože vzory, ktoré mali v detstve boli dosť „pošahané“ a tak sa tak „pošahane“ naučili jednať aj oni. Hľa návyky, hore vysvetlené. A že v dôsledku toho si vždy nájdu osobu, ktorá má nejaký kompulzívny návyk alebo sa sami takými stanú, aby a to citujem: „naplnili svoju podvedomú potrebu po opustení“. Tie posledné slová znejú zvláštne, doslova by som ich nebrala, ale vidím takú paralelu aj vo svojom správaní a to, že každý jeden muž, ktorý sa mne osobne páči má určitú skupinu charakterových nedostatkov, až mi je z toho čudne, pretože sú to vždy tie isté typy. Väčšinou je to workoholik, niekto, kto venuje práci, prípadne nejakej inej aktivite strašne strašne veľa času a energie, až je to nezdravé a na vzťah proste nemá čas. Ďalej je to vždy človek pasívne sa prejavujúci vo vzťahu a manipulátor. Človek, ktorý má problém byť úprimný a hovoriť priamo. Človek skôr plachý navonok, skôr skromný a vždy je to človek šetrný jak hovädo Ale vždy je to človek veľmi jedinečný, čarovný a ja v ňom vidím vždy niečo veľmi pekné Joj a jasné, že som zabudla jednu vlastnosť a to tú najhlavnejšiu. Väčšinou tento človek pochádza z rodiny, kde mal aspoň 1 z rodičov problém so závislosťou, príp. bol tiež workoholik. A toto platí zatiaľ na 100%. Toľko zas vzťahov priatelia ja nemám za sebou len hovorím o ľuďoch, ktorí ma ako muži zaujmú. Pointa, že to nie je náhoda.
Pekný dník.
L.

 Blog

3 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu