A tak som sa naučila dostatočne preberať zodpovednosť za iných. Neskôr som mávala tendenciu robiť to v situáciách, kedy to nie je úplne vhodné, resp. je to úplne nevhodné. Vždy som bola trošku dominantnejší človek a často sa mi stávalo, že som odpovedala za iných, aj keď to oni sami nechceli. Alebo som vždy všetko vybavila, vytelefonovala, vyjednala a tak sa stávalo, že som ľudí „zneschopňovala“. Robila som za nich veci, ktoré sú schopní urobiť aj samy a inak by sa to nikdy nenaučili.
A teraz k tej nezodpovednosti. Som nezodpovedná sama voči sebe. Dosť dlho som pátrala, čo je to za vlastnosť a dnes som si spomenula na to, čo mi jeden známy napísal ako spätnú väzbu. Ako kritiku. Idem to skopírovať, hľa: „Citit, ze zatial ako mlade dievca nemas velku doveru v seba, svoje ciny, pochybujes o sebe, neustale sa potrebujes v niecom utvrdzovat a ked nieco hoci len na chvilu nefunguje, tak hladas ihned dalsiu alternativnu strategiu. Jednoducho potrebujes oporu v pritomnej osobe, preto ti pristup osobneho trenera vyhovuje.“ Tu sa jednalo o osobného trénera, ale to je teraz úplne desať, ide o pointu. Keď som dostala ten email, nerozumela som tomu až tak. To preto, lebo som v tej dobe cítila, ako to opisuje daný človek, „oporu v prítomnej osobe“. Ja som jak Sparťan. Dajte mi úlohu a ja ju splním. Odjakživa som obľubovala tých najmenej obľúbených učiteľov v škole, ktorých nikto nemal rád, lebo väčšinou boli systematickí, prísni, dôslední a toto decka nemajú radi. Mne to vždy vyhovovalo, lebo som vedela, čo odo mňa daný človek očakáva, robila som tak a bol pokoj. Okrem 2 rokov na strednej škole, pozdravujem triednu Katku . Pointa je v tom, že potrebujem vedenie. Ak mám pri sebe človeka, ktorý mi hovorí, čo má robiť, cítim istotu, nemám problém. Ak sa mám viesť sama, uff, to už je problém. Hoci mám dostatok informácií z nejakej oblasti, hoci som aj proste pripravená, viem to, mám to v malíčku, proste mi to samej nejde. Vždy si nájdem to alebo hento, prečo to nie je dobré, neustále potrebujem, aby mi niekto niečo odsúhlasil a pod. Vlastne tento postoj ma vedie k neustálemu pochybovaniu o všetkom a neschopnosti dlhodobo vytrvať v niečom. Naozaj to ten človek v tom maily vystihol... Ak mám poradiť niekomu inému, som pevná jak skala, presne viem, čo je vhodné, ako niečo robiť alebo naopak nerobiť, ale ak mám tento istý vzorec aplikovať na seba, je to pre mňa nemožná úloha. Lenže začať treba od seba. Toto sa teraz proste musím naučiť, lebo to je veľmi dôležité a súvisí to aj so sebadôverou, sebahodnotou a s celým životom vlastne. Najprv musím vedieť viesť seba a potom môžem iných, nie naopak. Nikto ma celý život nebude viesť za ručičku, poď moja toto urob a hento urob, nie, nie, to sa musím pekne naučiť sama. Viesť sa... disciplína. Práve v nej mám problém. Lebo, ak to nie je kvázi „príkaz“, tak to nemusím dodržiavať. To, čo poviem ja nemá u mňa takú cenu, ako keď mi to povie niekto iný a to je zlé. To, čo si poviem sama, by som mala dodržať už len preto, aby som si neznižovala svoju sebahodnotu tým, že nedodržím to, čo si sama poviem. Hm.... logika jasná.
A teraz trošku všeobecnejšie, trošku teórie. Zodpovednosť za seba, to v prvom rade pre mňa znamená to, že ja sama som zodpovedná za svoje duchovné, duševné a fyzické zdravie. Len ja a nikto iný. Nikto iný ma nemôže nahnevať, uraziť, sklamať a ešte neviem čo. Vždy som to JA, kto dovolí, aby sa tak stalo. To som už do blogu určite niekde písala, omieľam to neustála, lebo je to FAKT. A o faktoch sa nepolemizuje, fakty sú fakty. Aj dnes som mala taký búrlivý rozhovor s jedným človekom, v ktorom sme diskutovali práve o zodpovednosti. Znelo to nejak takto:
JA: Prosím vás, už prestaňte dávať zodpovednosť za svoj život do rúk iných ľudí. Ste to vy, kto je zodpovedný sám za seba. Ste zodpovedný za to, ako myslíte, ako sa cítite, ako sa správate, ako rozprávate, ako nadväzujete vzťahy, ako reagujete za všetko. Vždy ste to len vy a nikto iný.
ON: Akože ja?
JA: No vy! A kto iný? Vy ste zodpovedný za to, že ste sa kedykoľvek cítil osamelý, frustrovaný, sklamaný, podvedený... Vždy ste to bol vy, kto dovolil tým ľuďom aby sa vás ich správanie dotklo a vyvolalo u vás osamelosť, frustráciu, sklamanie, podvod...
ON: Takže mi chcete povedať, že za to, že ma moja žena podviedla, tak aj za to môžem ja?
JA: (Tu mi už nebolo všetko jedno) No v podstate hej. Lebo na vzťah sú vždy dvaja a vy ste zodpovedný za seba, aby ste jej venoval dostatok pozornosti, aby ste jej bol oporou, aby ste ju poznal natoľko, že keď si ona nájde niekoho iného, vy budete vedieť, kde vo vzťahu sa stala chyba, ktorú ste urobili obaja, prečo to urobila a na základe toho všetkého urobiť záver, či je to vôbec dôvod na rozvod. (Fúú...)
ON: ... Hmm... aj ja som čital knihu... pošlite mi prosím vašu bakalársku prácu na emila
JA: ok, ok
Nejak tak, toľko o zodpovednosti.
Pekný deň,
L.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
georg21
26. 5.mája 2014 18:41
3 stupne dospievania: závislosť od druhých, samostatnosť, zodpovednosť za seba a za druhých.
Napíš svoj komentár