Načo mi je úsmev? Darujem ho im. Načo mi je láska? Je tu len pre nich. Na čo mi je šťastie? Keď šťastná, tak len s nimi. Načo mi je bolesť? Môžu mi ju pomôcť znášať. Načo mi je život? Keď bez nich môj život nemá zmysel. A nádej? Tú máme spoločnú. Možno ste odo mňa vzdialení niekoľko kilometrov a možno len niekoľko metrov ale cítim Vás v mojej bezprostrednej blízkosti. S niektorými nie som tak často, ako by som chcela, s niektorými vôbec. No viem, že niekedy stačí, ak si vymeníme pohľady, úsmevy, možno si len napíšeme na ICQ alebo pokeci. Aj to je môj prejav, že na niekoho myslím. Že mu napíšem, že sa mu pozdravím, prezvoním, usmejem sa alebo objímem na hocijakom mieste v hocijaký čas, keď ma prepadne chuť dať najavo, ako veľa pre mňa ten človek znamená. Až teraz si naplno uvedomujem, že na svete nie je nič dôležitejšie ako sú priatelia. Bolesť, láska, sklamanie, radosť - všetko to príde aj odíde. Ale priatelia tu budú STÁLE. Možno mi trvalo dosť dlho, kým som na to prišla, ale PRIŠLA som na to a ĎAKUJEM že Vás mám. Nič viac k životu nepotrebujem ako takých úžasných priateľov, ktorých mám..a nie je ich málo...Ďakujem....
Vyznanie
Komentuj
2 komenty k blogu
1
gaaragirl
21. 7.júla 2009 17:49
pekne sa ich drž nie každý má také šťastie
2
ktovie, ci ma pokladas za taku priatelku, ako ja teba. ale jedno viem. som tu pre teba
Napíš svoj komentár