Bývam so starými rodičmi a s mamou, na ktorú som sa dosť naviazal, aj ked odsudzujem niektoré jej vlastnosti. Tešil som sa na základnú školu aj vtedy, ked ma prijali na strednú. Nechodil som von s priateľmi a myslel som iba na učenie, čo bola chyba. Bol som hanblivý a tichý, čo vyplynulo z mojej rodinnej situácie.
Ked už bolo neskoro, všetko mi došlo. No nedokázal som sa zmeniť. Všetci ma brali ako tichého a múdreho, slušného a nábožného chlapca. Ako jediný chlapec v dedine som pravidelne chodil do kostola a dokonca som sa modlieval ruženec so starými ženami, ktoré ma potom chválili. To mi však niektorí ľudia a chalani závideli a dostával som sa s nimi do rozporov.
Mnohí starí ľudia už videli vo mne kňaza preto, že som bol verný katolík, čo v tejto dobe nie je zvykom. Takmer som sa s tým stotožnil. náš farár sa zaujímal skôr o rôzne výlety a zanedbával svoje základné povinnosti. Chcel som to zmeniť a naučiť ľudí, ako sa má správať pravý farár.
Dostal som sa do puberty, ale ako tínedžer som veľa lásky nezažil. Prišli moje posledné prázdniny, ktoré som si mohol užiť pred tým, ako sa budem učiť na maturity. A tak som povedal Bohu: "Ak si tieto prázdniny nenájdem babu, tak to budem brať tak, že zo mňa chceš mať kňaza."
A vtedy sa to začalo. Išiel som na 1 miništrantský tábor, do ktorého chodím pravidelne. A stretol som ju. Bola presne môj typ. Na mieste by som si ju vzal za ženu. Ale nerobil som si nádeje, lebo som vedel, že to dopadne tak ako vždy. 1 chalan ju počas takej večernej bohoslužby začal baliť. Tak som sa snažil byť jeho kamošom, aby som mohol byť v jej blízkosti. Jemu som pritom povedal, že sa mi akože páči jedna jej kamoška.
A tak sme spolu chodili na večerné prechádzky - 2 chalani a 2(3) baby. Väčšinou rozprával on a my ostatní sme sa smiali. Ked sme sa vrátili neskoro k ostatným, tak sme mali problémy. Nastavil som si hodinky na 18:00, aby to vyzeralo, že sme nevedeli, že meškáme. A podla našich hodiniek sme vlastne prišli načas.
Zahrali sme si spolu flašu(15.7.), na ktorú nikdy nezabudnem. Vtedy som 1x cítil, že možno mám u nej šancu. A môjmu "kamošovi" sa čistou náhodou zapáčila tá jej kamarátka. Tak sme sa dohodli, že si ich vymeníme. No nastal čas odchodu a my sme sa nestihli rozlúčiť. Mal som jej tolko toho ešte povedať.
A tak mi Boh ukázal, čo odo mňa chce. Iba vdaka tomu, že som miništroval, som spoznal túto lásku. Bol som plný očakávaní a plánoval som stretnutia. No hned potom som mal na pláne ísť do iného tábora. Moja láska ma tešila SMS-kami, hlavne to s tým 1 mm ma zaujalo. Mal som pocit, akoby sme rozmýšľali úplne rovnako.
No nastal veľký problém. Boli sme od seba asi 60 km vzdialení a nikdy nám nevychádzali naše stretnutia. Bud som nemohol prísť ja alebo ona nebola doma. Po 4 mesiacoch, čo sme sa poznali, sme sa dohodli na tom, že to nemá význam. Navyše ona si našla nejakého chalana, ktorý mohol byť s ňou každý deň.
V tej chvíli som prestal definitívne veriť tým stareckým prísloviam a hlavne tomu, že "láska hory prenáša" . Bol som sklamaný, no myslel som si, že to prekonám. Spolužiaci si zo mňa uťahovali, ale závideli mi. Nevedeli pochopiť ako môže vydržať vzťah na dialku. Hlavne jeden mi povedal, že tomu dáva pár mesiacov. No ja som bol odhodlaný urobiť čokolvek, aby naša láska pretrvala. No musím uznať, že mal pravdu. A ja som nebol schopný povedať spolužiakom, že sme sa rozišli - a tak si zo mňa stále uťahujú.
Už je to polrok, čo sme sa 1x videli. Čaká ma rok plný ťažkých skúšok, ktoré človek zažíva iba raz za život(maturita, vodičák). A tak som hodnotil svoj život. Pri jednom romantickom filme som si uvedomil, že ju ešte stále ľúbim ako nikoho na svete. Ten film bol akoby o nás, len na rozdiel od nás skončil šťastne. A ja sa priznávam, že si pri takýchto filmoch aj poplačem. Asi nie je veľa takých chalanov.
Zmenili nám farára. Prišiel k nám nový a on robil všetko presne tak, ako som si to prial robiť ja. Naučil ostatných, čo má robiť pravý kňaz. A tak by bola moja kňazská služba zbytočná. Tento pán farár sa stal mojim vzorom, ale aj akoby kamarátom. A verím, že ma mnohým veciam ešte naučí. Teraz necítim, že by som sa mal stať kňazom.
Ešte si s tým dievčaťom spolu píšeme. Dohodli sme sa, že ostaneme kamoši. Chcel som, aby bola aspoň ona šťastná. Aj ked potom hrozí, že mi bude ešte viac chýbať. Takto mi aspoň niekedy napísala, ako sa má a čo nového zažila.
Je určitá príčina, prečo som si zvolil nick "lui74". Oblúbenou knihou dievčaťa, ktoré ľúbim, je Denník princeznej. Ak ste videli tento film, tak musíte vedieť, že Lui je meno kocúra, ktorého mala Mia rada ako domáce zviera. A ja túžim byť tým kocúrom aspoň preto, že by som mohol byť stále v jej blízkosti.
Strašne si želám, aby sa niečo zmenilo. Sme si súdení, ale zároveň nie sme si súdení. Ja plánujem ísť na vysokú(školu), ešte predtým zmaturovať. Ak sa mi podarí dostať sa na právo do mesta, kde som chodil aj k zubárke(B , tak sa možno ešte niekedy stretneme. Táto láska sa asi neskončí šťastne, ale verte mi, že ju budem mať stále rád.
Ja neviem písať nejaké veľké diela a asi zo mňa spisovateľ nebude. Toto dielo je iba dôkazom toho, čo všetko dokáže človek urobiť z lásky. Všetko sa dá dokázať, ked človek chce. Ale ja nemám silu, aby som niečo v živote dokázal. Aj sa učím, aj športujem – no vo všetkom som iba priemerný. Nie je nič konkrétne, v čom by som vynikal.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
corvuscorax
3. 4.apríla 2011 13:43
pekne napísané
2
nechápem to dievča čo nevidí o čo prichádza? takých ako ty už veľa nie je...
Napíš svoj komentár