Pre ľudí, ktorí Da Vinciho kód nečítali, je potrebné povedať, že táto kniha nie je nejakým teologickým dielom prinášajúcim nové náboženstvo. Ide o beletriu, o celkom zdarilo napísaný román v štýle thrileru, ktorý sa ľahko číta a po celý čas drží čitateľa v napätí. Da Vinciho kód je knihou, ktorá sa ťažko odkladá a je doslova popretkávaná náboženskými myšlienkami. Rozoberá v literatúre už toľkokrát spracovanú legendu o svätom gráli, ktorú poníma v celkom novom svetle. Na pulte kníhkupectiev sa už objavujú knihy, ktoré Brownov príbeh vysvetľujú, a naozaj sa tu formuje niečo ako nová viera alebo prinajmenšom duchovný prúd. Najprovokatívnejšia je v Brownovej knihe zrejme kritika katolíckej cirkvi, ktorú obviňuje z falšovania spisov Novej zmluvy a príbehu života Ježiša Krista. Spochybňuje niekoľko vecí: inštitúciu rímskokatolíckej cirkvi, vierohodnosť Novej zmluvy a Božstvo Ježiša Krista. Poďme sa teraz spoločne pozrieť na skutočnosti, ktoré Brown v knihe tvrdí a zamyslime sa nad nimi.Názov knihy je odvodený z myšlienky, že existuje jedno dôležité tajomstvo, skryté obyčajným ľuďom. Toto tajomstvo sa týka skutočného odkazu Ježiša Krista. Túto pravdu pozná iba vyvolená skupina ľudí. Hovorí sa, že si ju odovzdávali z generácie na generáciu tajné spolky a organizácie ako Templári, Slobodomurári a organizácia Priorstvo Sionu, o ktorej sa v knihe píše asi najviac. Jedným z veľmajstrov tejto organizácie bol aj Leonardo Da Vinci, ktorý menované tajomstvo vynaliezavo skryl do svojich diel.
Aké je to tajomstvo? Cirkev sa vraj dopustila obrovského omylu, keď zavrhla uctievanie bohýň alebo bohyne, a z Boha urobila osobu iba s mužskými rysmi. To viedlo k úplnej dominancii mužov v oblasti cirkevného života aj v spoločnosti, a zároveň k utláčaniu a ponižovaniu žien. Pravda je podľa Brownovej knihy ukrytá v Da Vinciho obraze Posledná večera. Tento obraz zobrazuje Ježiša počas poslednej večere s učeníkmi. Je veľmi zaujímavé, že na stole chýba kalich, onen „svätý grál“, relikvia, ktorú hľadali už mnohí nadšenci. Ešte zaujímavejší je fakt, a tu sa dostávame k onému tajomstvu, že po Ježišovej pravici sedí žena: Mária Magdaléna. Bola vraj Ježišovým najbližším učeníkom, a dokonca na ňu žiarlil aj Peter. Ježiš sa s Magdalénou údajne oženil a v čase Jeho ukrižovania už spolu čakali dieťa. Toto tvrdenie podporujú aj apokryfné evanjeliá, napríklad evanjelium podľa Filipa. Oným legendárnym „svätým grálom“ pri poslednej večeri bola práve Mária Magdaléna, lebo kalich je večným symbolom posvätného ženstva a plodnosti. Po Kristovom ukrižovaní utiekla Magdaléna do Francúzska, kde porodila dcéru Sáru. Jej potomkovia založili francúzsky kráľovský rod Merovejcov, a keď tento rod zmizol z európskych dejín, ich ďalší potomkovia boli počas stáročí strážení tajnými organizáciami pred oficiálnou cirkvou, ktorá bojovala proti „pravde“. Mária Magdaléna bola vraj Kristovým ženským náprotivkom a bola takisto hodná uctievania ako Ježiš sám. Jej ostatky sú spolu s dokumentmi o jej vzťahu s Kristom a rodokmeňmi merovejskej dynastie uchovávané na neznámom mieste, a sú tým pokladom, po ktorom pátrajú hľadači „svätého grálu“.

 Blog
Komentuj
 fotka
mishaa93  22. 3. 2010 16:44
akú pointu má to, že tu prepisuješ knihu?
 fotka
lukas2201  22. 3. 2010 16:48
@mishaa93 ja neprepisujem knihu ale vysvetlenie tej knihy.proste stručnejšie povedané že o čo ide v tej knihe alebo to vyriešenie že čo to všetko znamená.lepšie sa mi to vysvetliť nedá.
Napíš svoj komentár