Chcieť viac!

Nič sa netočí ako by som chcela-
svet sa sám sebe smeje,
srdce samo v tele plápolá
a slaný mok sa do očí leje.

Plávam v mori túžob, v mori snov.
Z tisícky ľudí som práve ja tou
ktorá ma napísané od kolísky vílou,
že jediná moja láska bude tá zo snov.

Rozmýšľam. Rozmýšľam stále nad láskou.
ako je možné, že splanula medzi zvieraťom a kráskou,
alebo medzi slúžkou a princom
a ja, ja čakám, kedy ma budú ľúbiť srdcom.

Chce ľudstvo veľa, ak chce milovať?
Nezištne. Len s pocitom, že ľudia sú milovaní.
Tak prečo sa deň za dňom musím ľutovať,
že na svete neexistuje ten pravý.

Asi to bude mnou. Som skala, som mor.
Cítim, no bojím sa. Som ticho tmavých hôr.
Som mača a klbko vlny, tak prečo sama?
… stojaca v daždi, znovu oklamaná…

Je to môj údel, hľadať, nenájsť a hľadať.
A znova sa potkýnať a znova padať.
Osudom mi je byť a vnímať radosť z lásky
a sama seba milovať a nevnímať nové vrásky.

Asi chcem veľa. Milovať a byť milovaná,
nebyť sama, nebyť opäť oklamaná

 Báseň

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu