Stále niekde blúdim a cesta späť nieje možná,
stále hľadám východ, alebo niekoho kto ma spozná.
Stále sa utápam v mori sĺz a neviem čo mám robiť,
ktorým smerom sa vybrať mám, ktorú cestu si zvoliť.

Každá z tých ciest je iná a zároveň otázna,
každá z nich je taká tajomná, nevýrazná.
Je až prehnane podobná a človek nevie kam má ísť,
nechce sa rozhodnúť nesprávne, nechce sa pomýliť.

Nechce sa pomýliť, pretože návrat je už nemožný,
a preto každý krok dopredu je veľmi závažný.
Bude to ťažké dostať sa z labyrintu von,
bude to ťažké vybrať si cestu a netušiť čo je za ňou.

Nemôžem však na jednom bode ostať stáť,
musím sa pohnúť a trochu riskovať.
Musím v sebe objaviť tú odvahu skrytú,
aj keď to bude ťažké, aj keď zistím, že niet úniku.

 Báseň
Komentuj
 fotka
zabudnuta  4. 5. 2008 12:12
tak toto ma totálne uchvátilo. Je to skvelo napísané. Myšlienka úžasná aj spracovanie výborné páči sa mi to..
 fotka
anjelik4195  4. 5. 2008 16:15
uplne suhlasim s Majqou (Zabudnutou) je to uzasne a ta tema to by ma ani nenapadlo proste super
Napíš svoj komentár