možno bude lepšie ak zabudnem, ak budem žiť svoj ružový sen plný krásnych farieb a slov plný nehy a priateľov..lebo priepasť do akej padám je príliš hlboká na to, aby som jej pád prežila, a ak nie tak poviem zbohom už len mojim snom, lebo láska bolí viac ako kdejaký pád..nezáleží na výške, záleží na snoch.Možno bude lepsšie ak skočím a vymažem všetko čo ma robilo a robí štastnou, a potom už bolesť navždy zmizne..ostanú len anjeli, čo mi zažnú lampu vždy popri ceste, aby som viac nezablúdila, ale je správne zničiť všetky spomienky? tie ma predsa držia no zároveň vystavujú nebezpečenstvu. Sú krásne jedna po druhej a občas neskutočne bolia, ako ten najostrejší nož zapichnutý priamo do srdca..nie ..nechcem nič..chcem len pokoj , moje sny poukladané pekne podľa abecedy a veriť, že ma niekto chytí ak padnem..dovtedy chcem byť sama pretože si občas nič nezaslúžim..chcem všetko a zároveň nič, chcem nebyť, bolo by o to menej chýb. bolesti a smútku

 Úvaha
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
calisto  28. 3. 2008 19:59
pekný prispevok, pripomina mi aj mna kusocek..
Napíš svoj komentár