Od šľapky k ,,princeznej" ...1

Skúste si to prečítať! Toto je môj prvý pokus o niečo. Nechcela som to zverejniť, ale nakoniec som sa rozhodla počuť názory iných. Tak nech sa páči. Príjemné čítanie....


úvod
Ach jaj zase bežím na autobus. A to všetko kvôli mojim bitches Mii a Jul. Proste ohováračiek nikdy nie je dosť! Fuu stihla som ho a ešte k tomu idem s mojím obľúbeným šoférom. Síce nie je fešák ale je zlatunký.
Inak mohla by som sa aj predstaviť. Volám sa Lilliana Ohils, ale všetci ma volajú Lia a je mi 18. Meriam 171cm a podľa kamarátov mám chudú postavu. Moje vlasy sú slabo hnedé (ale už mi pár ľudí povedalo, že sú blonďaté ) skoro po zadok a kukadla mám gaštanovo hnedé. Jediné čo sa mi páči sú moje dlhé štíhle nohy.
Pravdaže mala som aj pár vzťahov. Bohužiaľ žiadny nevydržal. Jediný, ktorý stojí za zmienku, je s Nickom. Boli sme veľmi dobrý kamaráti a dáko som sa do neho zaľúbila. Chodili sme spolu päť mesiacov a vtedy sa to stalo. Pripravil ma o panenstvo. Vtedy mi bolo 16 a pol. Spomínam si len na neho a jeho veľkého bambusa, a ako do mňa furt vrážal. Bolelo to, ale bolo to aj krásne. Lenže po 8 mesiacoch som mu dala kopačky. Keď spal s inou jeho problém.. Odvtedy prišlo len niekoľko krátkych vzťahov nič vážneho.
Bývam v USA v malej(a k tomu drbnutej) dedinke, ktorej názov si ani neviem zapamätať, lebo sme sa pred tromi týždňami presťahovali. Našťastie bývam len päť kilometrov od môjho bývalého mesta Philadelphia.
Mám jednu staršiu ségru Michael, o štyri mesiace jej bude 21 a myslí si, že je stredobodom pozornosti vždy a všade. No aj tak ju mám rada, nemala by som sa s kým hádať. Potom je tu aj moja mamka, ktorá mi je ako kamarátka (môžem jej povedať všetko!). A ešte človek čo mi skoro furt lezie na nervy...môj ocino. On sa snaží byť v poho ako pubertiak, ale namiesto toho je trápny. Takže to k mojej rodinke.
Je koniec letných prázdnin a o týždeň začne škola. Hrozné slovo, ale tento krát sa teším. Zobrali ma na Oxfordskú univerzitu, ktorá je v Londýne. Takže budem musieť bývať na intráku. Viem, že nebude prepychový, lebo nie sme milionári, no aj tak sa teším. Už si predstavujem tých krásnych svalnatých spolužiakov. Joj slintám.
Och stačí dobaliť posledné kufre, poplakať si s rodinou, revať a spomínať na staré časy s mojimi bitches a ide sa!!
Kapitola 1
Keď som kráčala uličkou k lietadlu zasiahol ma strach. Strach z toho, že to nezvládnem. Vždy mám pri sebe rodičov a kamarátov a teraz som zostala sama. Zrazu mi prepla pesnička na Mp3 a začala hrať U2- Walk on (kráčaj ďalej). Priblblo som sa usmiala a šla si sadnúť do lietadla.
Sedela som pri okne a vedľa mňa si sadol mladý, možno 15 ročný pubertiak. Bol o hlavu nižší ako ja a mal vyšportovanú postavu.
Keď sme boli vo vzduchu začal sa mi prihovárať s tým drzým a sebavedomím hlasom:,, Ahoj kočka, všimol som si ,že celú cestu budeme spolu sedieť. Nepodnikneme niečo na zabitie nudy?“
Kukám na neho s otvorenými ústami. Čo si to kurva dovoľuje. ,,No ty si ale všímavý! A mohol si si aj všimnúť, že som staršia a nie som pedofilka!“
Zatváril sa kyslo a len si zašomral:,, Škoda, že nie si.“
Potom som mala celú cestu pokoj. Trošku som si pospala, ale nebolo to také pohodlné ako v postieľke. Furt som sa napchávala chrumkami a počúvala hudbu.
Konečne som počula hlas letušky, ktorá oznamovala pristátie. Bola som taká nedočkavá.
Vychádzala som z lietadla a za mnou išiel ten fracek, pri ktorom som sedela. Chytil ma za zadok a pošepkal mi:,, Mohol to byť krajší let.“
Ja som zostala úplne mimo. Kde má to dieťa rodičov a ako to, že má toľko drzosti?!
No musím uznať, trošku ma potešilo, že som atraktívna aj pre 15 ročného chalana.
,,Hurá!“ vykríkla som. Bola som taká rada, že som po 20 minútach chytila taxík. Cesta trvala približne hodinu. Všade boli zápchy.
Vystúpila som a uvidela tú otrasnú budovu, v ktorej budem musieť bývať. Bola asi 7 poschodová a omietka už bola skoro celá opadaná, okná držali len tak, tak. Bola som úplne mimo.
Zobrala som si kufre a vošla som do tej diery. Znútra to nebolo také zlé. Nebehali tam myši. Prišla som do mojej izby. Bola tam aj moja spolubývajúca. Bola menšia o hlavu odo mňa a mala až príliš chudú postavu. Slabulinko hnedé až do blond vlasy mala po plecia a hnedé oči. Už sa zdalo, že je krajšia, ale nemala žiadny zadok (iba placku).
Hneď ku mne pribehla a predstavila sa ako Daisy. Bola celkom milá, ale aj tak mi nebola príjemná. Vyzerala ako malá štetka. Budem si od nej držať odstup.
Moja postieľka bola pri okne a prekvapilo ma, že bola až taká pohodlná.
Rýchlo som sa vybalila a utekala do mesta. Na schodoch som sa zrazila s partičkou chalanov. Boli celkom sexy, hlavne ten do ktorého som narazila. Pripomínal mi Zaca Efrona.
,,Kamže sa tak ponáhľaš?“ nepríjemne na mňa vybehol.
,,A čo ťa do toho? Staraj sa o seba,“ odvrkla som podobným tónom.
,,Prepáč asi som bol nepríjemný,“ usmial sa. Bola totálna zmena na sladkého chlapčeka. Vyzeralo to, že ma balí.
,,Ja som John. A toto je Leo, Marko a Billy,“ ukazoval na svojich kamarátov a predstavoval mi ich.
,,Ahojte ja som Lia, ale teraz fakt už musím ísť,“ vážne som sa ponáhľala, chcela som ešte nájsť svoju školu. John ma chytil za ruku a dal mi na ňu pusu (to bolo divné) a zašepkal:,, Ešte sa uvidíme.“ Potom som sa rozbehla dole schodmi.
Keď som bola približne hodinu vonku a stále som nevedela nájsť školu, zašla som do stánku sa opýtať na cestu. Zistila som, že bola rovno pod nosom.
Cestou na intrák som videla pri ceste prostitútky. Bolo mi ich ľúto. Ja by som to nikdy nemohla robiť. Znížiť sa na ich úroveň.
Už som zase kráčala po tých schodoch a znovu som stretla Johna. Tento krát na nich sedel a hral na gitaru dáku romantickú pesničku.
,,Čakáš tu na mňa?“ spýtala som sa so smiechom v hlase.
,,Neverila by si, ale áno,“ šibalsky sa na mňa usmial.
,,Prepáč, ale som unavená. Vidíme sa zajtra. Dobrú,“ zahrala som zívnutie a utekala do izby. Hodila som rýchlu sprchu a ľahla si spinkať.
Ccccŕŕŕŕŕŕ!!! Ja raz zabijem ten budík. Bolo len pol siedmej a musela som vstávať. Obliekla som si letné fialové šaty a k tomu topánky na menšom opätku.
Hodila som ľahké raňajky a padala som do školy.
Jasné to by som nebola ja ,ak by som prišla načas. Zaklopala som na dvere a vošla dnu. Bolo tam 21 ľudí a jedna učiteľka.
,,Prepáčte, že meškám,“ snažila som sa ospravedlniť.
,,Na tejto škole netolerujeme záškoláctvo slečna,“ vyzerala akoby ma išla zabiť.
Na sebe mala kostým. Vyzeral ako z mŕtveho zvieraťa.
,,Ohilsová,“ totálne sa mi triasol hlas.
,,slečna Ohilsová, ale je to váš prví deň, tak máte odpustené. Nech sa to viac neopakuje,“ ešte že zmiernila hlas, lebo som sa skoro rozplakala.
Sadla som si úplne dozadu k chalanovi, čo vyzeral ako emo. Bol celkom rozkošný.
,,Ahoj ja som Lia,“ začala som prvá.
,,Ja som Erik. A neboj taký trapas sa môže stať každému, hlavne pri tejto profesorke,“ usmial sa tým rozkošným úsmevom.
Ja som sa tiež usmiala:,, No jasné, dík.“
Potom sme počúvali, čo rozpráva striga (tak ju budem prezívať). Po základných informáciách sme dostali rozvrh a mohli sme ísť na obed. Mali sme špagety, ktorými ma Erik obhadzoval. Hneď sme si sadli ako kamaráti.
Po škole sme išli von. Boli sme v skateparku. Erik vedel dobre skateovať. Snažil sa ma to aj naučiť, ale ja som stratený prípad.
,,Ty si fakt nemehlo,“ zastaral sa cudzí chalan.
,,A čo sa ty do toho staráš?“ vybehla som.
,,Cawes kámo, toto je Lia, moja nová kamoška zo školy. Lia toto je Kewin, môj kamoš zo starej školy,“ predstavil nás Erik.
Ten chalan, alebo skôr chlap mi nebol sympatický. Páchol po cigaretách.
,,Sorry kočka ak som ťa urazil, ale každý kto sem príde vie aspoň stáť na skejte,“ chcel sa ospravedlniť.
,,Jasné, ale ja nie som každý.“
,,Ou, ty mu dávaš dievča,“ zase dakto neznámi.
Vyzeral ako bezďák. Mal dotrhané rifle (čo nebolo zlé), ktoré boli od blata. Tričko mal pod zadok ako šaty. Čudovala som sa, že sa mu tenisky nerozpadli.
,,A toto je kto? Ďalší nafúkanec, čo si o sebe myslí, že je dokonalí?“ strašne ma vytočili.
,,Nie, to je Simon,“ so smiechom hovoril Erik.
,,Fíha ty máš ale náladu. Asi má svoje dni. Ruky preč od teba,“ vzdialil sa Kewin.
,,Aha. Takže ty si mi čítal denníček, že vieš kedy mám svoje dni alebo máš doma vešteckú guľu?“
,,No fajn kočka prepáč ak sme ťa naštvali,“ nesmelo sa usmial Simon.
,,Nie to je v poho, Len neznášam, keď ma niekto kritizuje,“ bolo mi ich ľúto.
,,Oukej Lia mali by sme už ísť. Čawte chalani,“ Erik ma ťahal preč.
,,Čawte,“ odzdravili naraz.
,,Ahojte. Au Erik nemusíš ma až tak ťahať za ruku,“ neviem prečo, ale znervóznel.
,,Pozeraj,“ ukázal prstom na nich.
Odrazu tam boli policajti. Dali im ruky hore a prehľadali. Našli u nich marihuanu. Zatkli ich.
,,Vidíš? Kôli tomuto sa s nimi veľmi nebavím,“ smutne poznamenal.
,,Dobre, poďme už.“
Keď som prišla na intrák našla som kyticu kvetov na stole s lístočkom ,,Očarila si ma....tajný ctiteľ (ak by si nevedela John)!“ Dokonca aj voňal mužskou voňavkou. Bola som z toho trošku mimo.
Celý týždeň sme písali vstupné písomky. Vôbec som nemala čas.
V piatok som ani nestihla ísť do izby, hneď ma zastavil John:,, Ahoj, nechcela by si ísť na koláč?“
,,Cawko, no neviem ešte,“ snažila som sa z toho vykrútiť ako sa len dalo.
,,Ale nenechaj sa prosiť,“ a urobil tie zlaté psie očká a ja som nemohla odolať.
,,Tak dobre. O tretej sa stretneme na schodoch,“ celý nadšený sa rozbehol do izby.
Ja som bola rada, že mám trochu pokoj. O tretej sme sa stretli a išli do cukrárne. Dala som si ovocný koláč a John si dal kávu (nemám rada ľudí, čo nejedia koláče!!).
Začali sme sa rozprávať o rodine, škole, kamarátoch...
Do kaviarne vstúpila Daisy. Pozrela na mňa a zazrela.

 Vymyslený príbeh

2 0 0 0 0

Komentuj

15 komentov k blogu