Čoho som bola svedkom ... alebo zasiahol Boh ?

Pred 4-mi rokmi sa k nám nasťahovali susedia. Žena bola tehotná. Pamätám si, aká bola obrovská, ako balón. Keď nám ukázali snímok plodu, skoro som sa rozosmiala. Vyzeral ako ufónec, strašne smiešne. Pre nich bol malý E.T. krásny. Neviem, z akého náznaku vytušili, že to bude chlapec. Narodilo sa dievčatko. Prekrásne malé dievčatko. Veronika.

Veronikyna mama je štyridsiatnička. Veľká, robustná, tučná žena. Pripomína medvedicu. Rovnako urputne obraňuje svoje mláďa. Medvieďa Veronka môže všetko a dostane všetko, čo si zažiada. Z krásneho, kučeravého anjelíka vyrastá malý čert. Samé Ja chcem to, Ja nechcem hento. Rozkazovačný tón od malého trupíka vyznieva absurdne. Mama sa tvári, že nevidí, aká je Veronika lakomá a drzá. Alebo to fakt nevidí?

Keď bolo toho naozaj dosť a bolo nepríjemné stretávať Veronku a jej mamu, malá ochorela. Zobrali ju do nemocnice pre vysoké teploty. Lekári nevedeli prísť na pôvod choroby a teplota stúpala. Malá Veronka začala zápasiť o život. Na celej situácii bolo čudné, že mama s ňou v nemocnici nebola.

Musela pracovne odcestovať. Dlhodobo pripravované stretnutie. V nemocnici ju zastúpila babka. Prísna babka, ktorú Veronika nemusela a bola k nej drzá. Situácia sa zmenila. Babka spolu s lekármi a sestričkami vybojovala boj, keď Veronika ležala na hrane života a smrti v 42 stupňových teplotách. Napojená na infúzie, malé telíčko dobodané od injekcií. Smútok v očkách. Bolesť a slzy...

Teraz je doma, opatruje ju babka. Teploty ustúpili, lieky zabrali. Schudla, zmenšila sa. To je normálne, po chorobe.
Čo nie je normálne, ako sa Veronika zmenila. Ako keby sa vrátila do svojej podstaty. Premenila sa opäť na milé, slnečné dievčatko.
Také detské... čo nerozkazuje dospelým. Hrá sa, smeje, detsky džavoce. Nespoznávame ju. Radikálne zmena. Charakterová.
Spôsobila ju choroba ?
Alebo to zariadil pán Božský, ktorý sa nemohol pozerať na spurnosť ľudského mláďaťa?
Kto vie, kto nám odpovie.... :o)

 Úvaha

6 0 0 0 0

Komentuj

9 komentov k blogu