O trpezlivosti a nehe

Píšem a za mnou v pozadí šumí film. Zrazu ma jeho význam prerástol, upútal naplno moju pozornosť.
Mamička autistických chlapcov, dvojičiek.
Štrnásťroční, z čoho usudzujem, že mamina je asi tak 35 ročná žena.
Tmavovláska s dlhými vlasmi, prirodzene spustenými do tváre.
Nežne pozerá na svojich synov.
Veľmi jemná, veľmi ženská.
Dabuje ju Slavka Halčáková, čo samo o sebe bola trefa do čierneho.
Niečo anjelsky príjemné...bez umelej krásy, čo udrie do očí.
Dokonca zjavné nesúmernosti, oči snáď trošku šikmejšie k úzkemu nosu a veľkým ústam.
Prirodzená a trpezlivá.
Stará sa sama o synov, autistov, strašne zlatých chalanov.
V niektorých ohľadoch priam geniálnych...a pritom...aké ťažké byť matkou autistov.
Koľko odsúdenia a posmeškov len preto, že chlapci sú iní.
A pritom chlapci sú v pohode.
Tešia sa zo života svojím detským spôsobom.

Jeden ťa napodobní a o chvíľu zahrá na gitare skoro dokonale pesničku len tak, intuitívne. Druhý fantasticky behá.
Večné deti s pocitmi dospelých.
Keď ich pochváliš, idú sa roztrhať od radosti a túžby spraviť ťa šťastnými. )
Koľko lásky a trpezlivosti...a pochopenia.




Slovo autizmus pochádza z gréckeho slova autós = sám ...

 Úvaha

4 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu