Bolo raz jedno malé mestečko. Ľudia sa nestretávali, len si písali. Nevideli svoje tváre, nepoznali svoje mená, ani identity, len prezývky. K prezývke sa postupne začala vynárať tvár , postava a charakter - Osobnosť. V tom lepšom prípade. V tom horšom Pseudo-osobnosť, teda virtuálna tvár s falošnou identitou. Vymyslená tvár, formujúca sa podľa fantázie pisateľa. Cez deň šedá myš , ktorá robí len to, čo sa od nej očakáva. Večer ožíva spolu s mestečkom. Ľudia v mestečku ako v tranze píšu a píšu...svoje príbehy a pseudopríbehy.
Pseudotvár píše pseudopríbehy, šialené absurdity.
Tlačí ich do hláv tak presvedčivo, že jej uveria.
Ako keď sa striga na spanilú devu premení...alebo naopak?
Žena píše ako chalan
aj starší chlapík sa tvári, že je chalan
a samé krásavice, múdre a sexi
jeden je nadržaný z druhého, ale..
Bojí sa navrhnúť stretnutie.

Vie, že blufoval, dobre to vie.
Pokračuje v blufovaní.
A je čoraz šialenejší a presvedčivejší
a ty žasneš, ale rád uveríš, lebo
stokrát vypovedaná lož sa stáva pravdou.
Majster v pokri - pokrový hráč
Hrá sa s nami...
Uveríš ilúzii
lebo chceš ... lebo je to tak príjemné,
lebo nemáš na výber.

 Pseudoblog
Komentuj
 fotka
elwinko  2. 12. 2009 12:00
kus pravdy je v tom
 fotka
lululi  2. 12. 2009 19:54
in vino veritas
 fotka
jaro1991  2. 12. 2009 21:38
chcela si tym povedat, ze si to napisala opita?



pekne... ale myslim, ze mas na vyber... pokial nebyvas IBA v tom pseudo-meste...
Napíš svoj komentár