do auta smer Veľké Leváre . Vernisáž obrazov.
Moja kamarátka Andrea, bytosť duchovná a čistá
ako jej pastelová tvorba, vystavuje obrazy a šperky
v Kultúrnom dome vo Veľkých Levároch.
Na vernisáž som sa zámerne netešila. U mňa funguje pravidlo,
že ak sa na niečo teším, nikdy to nevyjde. Nikdy.
Platné a overené na 666 %. Preto sa snažím netešiť.
Nemyslieť na to... vytesniť z mysle, akoby nebolo.
Ale v sobotu som sa zobudila s pocitom: Dnes je vernisáž !
a srdce mi poskočilo od radosti.
Slnko pražilo nezvyčajne teplo. Nepripomínalo dušičkový
novembrový víkend , odobrilo moje radostné záchvevy.
Navyše, nebudem sa pretvarovať, mám novú garderóbu.
Veľa starých vecí som rozdala a nahodila som vlastnú kožu,
ušitú na moje miery. Urobím to raz za čas.
Cestou sa priam viditeľne zvečerilo. Záhorie, kraj jazier
a vysokánskych borovíc. Hmla a nízka viditeľnosť. Slnko sa
utopilo v šedivosti. Vlhká šedivá tma oslepuje. Konečne sme
vo Veľkých Levároch, po uliciach sa potulujú tiene a davy ...
Napadlo ma: Fíha, koľko ľudí ide na Andrejkinu vernisáž.
Neskôr som pochopila, prečo tí, ktorí vládali,
vyšli do ulíc...
Ledva sme pred Kulturákom zaparkovali, toľko áut.
To je ale účasť , žasla som.
Meškám ako vždy, vchádzam za potlesku. Potlesk samozrejme
nepatrí mne, ale Anderejke, autorke obrazov. Nádherná ako
éterická bytosť stojí v strede sály v splývavej dlhej róbe.
Okolo nej na stenách kontúry obrazov svetielkujú
v žiare bleskov. Sálu osvetľujú blikajúce sviečky
a tekvicové lampy . Romantické ...a predsa
po čase nepraktické. Neosvetlené. Vtedy mi došlo:
V budove nie je svetlo !
Všadeprítomná tma, ktorú som považovala za umelecký rozmar,
chilli korením na špičke vernisáže, bola čudná vzhľadom
k tomu, že zakryla obrazy.
Čakám na svetlo...a dozvedám sa, že v dedine nie je
elektrina. V celej dedine a dokonca aj vo vedľajšej
vypadla elektrina. S istým perverzným uspokojením,
že Zákon schválnosti funguje aj iným, si prezerám
obrazy potme. Niektorí šťastlivci majú batérky,
(zrejme domáci) a tak sa pripájam k nim, prehliadka
obrazov, sa zrazu javí čarovne a v inom svetle.
Šperkom ponuré osvetlenie dodáva starobylý punc .
Ocitám sa v iných časoch, vznešených a nepredvídateľných
a Andrejka
svojím vzhľadom víly nereálnosť podčiarkuje.
Stojí presvetlená svetlom z duše, obdarená kvetmi
v hlúčikoch obdivovateľov.
Ako jej obrázky... pastelové, jemné, nežné,
presvetlené svetlom duše.
Obrazy v pastelových farbách duše.
Recenzia
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
chválim.....takéto mi jednoducho chýbalo..