Áno, potrebovali ma, pretože si mysleli, že mám s danými problémami skúsenosti, a ja som si vždy vymýšľala. Vedela som lož zaobaliť do krásnych slov, a tak nikomu neprišlo na um, že som v tomto obore úplná nula.
No nie nadlho. Čoskoro prišiel iný radca, nová krv. A už som nebola tou úžasnou ja. Čoraz častejšie som počúvala vety ako: „Ani nevieš ako mi pomohli jej rady.“ Z výslnia som sa pomaly dostávala do tieňa.
Najskôr som si povedala, že to prejde. Nemôžem predsa chcieť, aby chodili všetci po rady za mnou. No keď som zistila, že aj moji verní chodia k nej, bolo na čase začať s plánom B – zničenie súpera.
Najprv som si myslela, že to pôjde po dobrom, no keď to nezaberalo, uchýlila som sa aj k horším praktikám. Je pravda, že pre to, aby bol človek šťastný urobí čokoľvek, a za akúkoľvek cenu.
Z bielej sa moja duša menila postupne na čiernu. Nič som už zrazu nedokázala riešiť tou lepšou cestou, pretože som vedela, že tá zlá je kratšia, a povedzme si pravdu, väčšinou aj účinnejšia, aj keď narobí viac škody.
No keď sa to všetko prevalilo, bola som, ako inak tá najhoršia ja. Poriadne si na mne zgustli. A nešetrili teda naozaj ničím. Od zlej povesti, cez nadávky až po pár modrín...
Ako rýchlo zmení človeka túžba po sláve a majetku. Ako rýchlo mu začierni dušu.
Pomaly som sa pobalila a zaliezla som do nory lízať si rany. Nespala som dňom a nocou pomerne dlhý čas. Ale na urážky a ponižovanie som si zvykla za pomerne krátky čas. Bola som si vedomá toho, že za to, ako som skončila si môžem sama.
A aj keď jedna časť môjho ja sa možno zmeniť chcela, stále prevládala tá časť môjho ja, ktorej to bolo v podstate jedno. Ako sa hovorí, človek si zvykne aj na smrť. Ja som si na tú svoju zvykla. Pomaly som začala presviedčať sama seba, že svetlo a slnko v podstate neexistujú až som tomu nakoniec uverila.
No v jeden deň, teda konkrétnejšie v jeden večer sa stalo dačo neopísateľné. Cez moju dušu sa predral lúč tvojho srdca. Položil si ma úplne na lopatky svojim životom. Všetko v čo som dovtedy verila, všetko čo som dovtedy žila, všetko to si zničil. Zrútilo sa to ako domček z karát a ukázal si mi iný svet. Nemôžem povedať, že si to urobil bezbolestne a že si ma o tom dlho presviedčal, pretože by som klamala.
Nakričal si na mňa, vystrašil si ma a všetko toto si zakončil vetou: „Spamätaj sa! “
Asi som to potrebovala, ale bolo to ako facka. Ako buchnutie päsťou zo zúfalstva do hrude človeka, ktorý ti umrel práve pred očami.
A on sa zobudil – ja som sa zobudila. Jedným veľkým nádychom to začalo. No keď sa človek prvý raz nadýchne, zostane na vzduchu závislý. Aj ja som zostala. Potrebovala som ťa k svojmu životu. Túžila som sa ťa opäť nadýchnuť, potrebovala som ťa ako narkoman drogu. V podstate si bol mojou drogou. Učil si ma vnímať svet inak ako som ho vnímala doteraz. Otvoril si mi oči a ja som sa do teba zaľúbila.
Áno. Povedala som to. Zaľúbila som sa do teba. A viem, že to nebolo jednostranné. Zrazu sme na seba vplývali obaja. Starala som sa o teba, ochraňovala som ťa, ľúbila som ťa...
A v jeden deň som odrazu zostala sama.
Odišiel si. Bez dôvodu. Bez rozlúčenia. Bez ničoho.
Zostala som opäť sama.
Ale ja som len obyčajná žiarovka, ktorá nedokáže svietiť bez elektrickej energie. Ja to nedokážem. Nedokážem byť bez teba. Sama som pre tento svet ničím.
Vyznanie
Komentuj
Komenty k blogu
1
moniqas
9. 8.augusta 2009 16:10
velmi krasne priznanie... neboj sa... vsetko zle sa na dobre obrati, a uz nebudes ziarovka ktora svieti sama... za chvilu budes svietit pre niekoho... drzim palce...
Napíš svoj komentár