že som tou najkrajšou bytosťou.
Ale to nie je pravda.
Stretol si sa s tým najhorším.
Ja nie som človek,
nemáš právo volať ma tým menom.
Som len duša blúdiaca svetom
a hľadajúca, čo to sama netuším.
Som „padlá“, volajúca, smädná...
Zabila som v sebe aj to jediné,
čo si miloval – NÁDEJ.
A tak teraz kráčam, narážam, padám...
Bez svetla je ťažké napredovať,
ale jednoduché vraždiť.
Moje ruky sú poznačené krvou nevinných,
moje myšlienky sú tmavšie ako kohokoľvek,
a preto plačem.
Možno to pomôže zmyť tú farbu.
Báseň
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Ale nech nevyzeram ako nekulturna, bezcharakterna svina, co vie jedine kritiku; celkom sa mi pacia metafory a prenesene vyjadrenia. A mozno mam momentalne pre tu basen i velmi chapavy postoj a o to viac vo mne vyvolavaurcity silny pocit /a to je pri umeni dolezity vysledok/