až keď sa začali hojiť rany po páde,
až keď som konečne pochopila,
že mám krídla na to, aby som lietala.
Až vtedy som vstala.
Nemám veľa síl
no tento boj ešte budem bojovať,
mam doráňané nohy,
no tento beh ešte pobežím,
nie som si istá, či viem plávať,
no na druhu stranu ešte doplávam.
A aj keď neviem, čo ma čaká,
skočím!
Pretože nemôžem vedieť...
Pretože niektoré veci nikdy nepochopím...
Pretože niečo sa jednoducho nedá vidieť, počuť a ani dotýkať...
Pretože tu nechcem čakať viac ani minútu...
Pretože...
... čo ak?
Pre dnešok mi však stačí, že tu som.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár