-"Veď aj budem." povedala a opäť si sadla na gauč a zapala telku.
Niekedy som mala pocit, že by mi mohla byť staršou sestrou. Občas sa správala dospelejšie ako ja. A väčšinou to bolo v oblasti lásky a chalanov. Nemôžem predsa za to, že som
si zvolila život živiteľky rodiny. A že som nás dve chcela spojiť dokopy. Veď je moja jediná rodina, ktorú mám. Nevedela by som si predstaviť život bez tejto otravnej mrchy.
Vstala som z postele a poutierala som si slzy, ktoré mi pri tých všetkých spomienkach začali tiecť po lícach, potom som sa vrátila opäť do kuchyne, aby som dokončila to, čo som začala. No keď som otvorila moja sestra už kuchtila.
-"Veve, nechaj tak, ja to dokončím." povedala som.
-"Ale v poho. Zas taka nešikovná nie som, že by som to nedokázala aj sama." povedala.
-"Tak to viem, ale začala som to ja, nie? ! " opýtala som sa.
-"Tak to ja dokončím, a ty zatiaľ môžeš vytiahnuť plech." povedala.
Keď sme už obedovali Veve vytiahla nejaky papier z vrecka nohavíc a začala ho rozbaľovať.
-"Vieš Nika, mala by si ísť za ním a aspoň sa dozvedieť prečo to urobil, " povedala a položila rozbalený papier na stôl. Bol to plagát oznamujúci ich turné po krajine.
-"Veve, nezačínaj s tým znova." povedala som a zložila som ho do podoby v akej bol na začiatku.
-"Ok, tak teda tých 30 euro som minula zbytočne." povedala si pre seba ale tak aby som to počula aj ja.
-"Akých 30 euro? " spýtala som sa.
-"No, kúpila som nám lístky na ich koncert." povedala.
-"Ježiši, Veve, ty si sa zbláznila? 30 euro vyhodíš len tak za dáky poondiaty koncert? " spýtala som sa.
-"Tak poondiaty? Potom nechápem, prečo máš všetky ich CD-čká stále doma." povedala.
-"No tak dobre, keby to je? " spýtala som sa.
-"17.júla." povedala a vrhla sa mi okolo krku s jačaním.
-" Sedemnásteho? Ale veď to je už za 3 dni? ! " povedala som prekvapene.
-"Viem." povedala a žmurkla na mňa.
-"Počuj, Veve. Odkedy máš tie lístky? " spýtala som sa.
-"Oddnes. Bola som ich vybrať, a potom som narazila do Petra." povedala.
-"A chceš mi povedať, že to ešte nebolo vypredané? " spýtala som sa.
-"Bohužiaľ, alebo chvalabohu nie." povedala.
-"Ty si strašná." povedala som.
-"Ja viem. Ale máme to v rodine." odvetila mi.
-"A kde to presne je? " spýtala som sa.
-"Neďaleko. Asi 25 kilometrov odtiaľto." povedala.
-"Takže moju dovolenku začneme koncertom? " spýtala som sa.
-"Nie koncertom, ale riešením vzťahov." povedala.
-"Koncertom." povedala som a žmurkla som na ňu.
-"Ako myslíš." odvetila a začala jesť.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
crumblove
26. 8.augusta 2009 11:45
pekné pokračovanie
Napíš svoj komentár