Usúdila som, že by som mala asi viac leňošiť. Veď keď v telke ide dačo zaujímavé, je to jednoduché. Zjem pri tom síce asi celú chladničku, ale čo na tom. Veď to je len týždeň.
Veve vstala asi okolo druhej. A vyzerala veľmi zaujímavo. Dlhé kučeravé vlasy mala zviazané v gumičke, vždy si ich zväzuje, keď sa ide sprchovať, aby sa jej nezamokrili, ale potom si ich rozpustí. Takže usudzujem, že buď bola v dosť zlom stave na to, aby si dokázala dať dole gumičku, alebo na to zabudla. Ale vzhľadom na to, že si sama odomkla dvere, beriem ako pravdepodobnejšiu možnosť Bé. Predné pramene mala v tvári a vrch sa jej veľmi zaujímavo vlnil do dosť komplikovaného tvaru.
Oprela sa o dvere od izby, v ktorej sme obe spali a povedala:
-"Dobré ráno Niki." prevrátila očami a rukou si zakryla ústa, lebo sa jej ešte stále zívalo.
-"Dobré Veve, dobré." povedala som a radšej som pozerala do misky s musli, lebo by som sa asi musela veľmi smiať, "Ako bolo včera? "
-"No, dalo sa." povedala.
-"Dalo sa je podľa mňa dosť slabé slovo na to že si prišla o pol štvrtej domov a vyzeráš tak..." povedala som, no nevedela som nájsť správne sloná a tak som vetu radšej nedokončila.
-"Ako tak? " spýtala sa ma.
Ukázala som prstom na veľké zrkadlo, ktoré sme mali v chodbe, aby sa išla pozreť a ona tak spravila.
-"Bože môj? " povedala, keď sa v ňom uvidela, "To, to, to..."
-"Hej, to si ty." povedala som.
-"To som nechcela povedať." povedala, začala sa smiať a prehrabávala si rukou vlasy.
-"Ale... veď to nevyzerá až tak zle. Len si ten účes prosím ťa nenechávaj aj na dnes večer. Aby mi pred vstupom nepovedali, že domáce zvieratká sa na koncert nesmeli brať." povedala som.
-"Ty. Trúba." povedala Veve a hodila po mne papuču.
-"Hej, hej." položila som misku s musli na stôl a vrátila som jej úder v podobe vankúša.
-"Mohla by si sa k svojej mladšej sestre občas chovať aj trocha milo, nemyslíš? ! " povedala.
-"Veď ja sa k nej chovám vždy milo." povedala som a uškrnula som sa.
-"Heeeej? Kedy? Keď spíš? ! " spýtala sa ma.
-"Aj vtedy, nevšimla si si? " spýtala som sa jej.
-"Ešte nie, ale keď si to všimnem, dám ti vedieť. Čo máme na raňajky? " spýtala sa ma.
-"Raňajky zlatko? Vieš ty vôbec koľko je hodín? " spýtala som sa.
-"Nemám ani tucha, ale ty mi to isto povieš." povedala usmiala sa na mňa.
-"Dve dačo." povedala som, "A na raňajky si vyber dačo z chladničky." povedala som.
-"No dobre." povedala, premiestnila sa do kuchyne a otvorila chladničku.
Ja som sa zdvihla z gauča a sadla som si za kuchynský stôl.
-"Dobre, počúvam." povedala som.
-"Jejda, Nika. Ty si taká zvedavá." povedala mi a sadla si za stôl.
-"Kde ste boli? " spýtala som sa.
-"Načo to potrebuješ vedieť? " spýtala sa ma.
-"No, ako tvoja staršia sestra by si sa mi mohla občas zdôveriť, nemyslíš? " povedala som.
-"Hej, samozrejme, ale nie stále." povedala a zahryzla do rohlíka.
-"Ok. Ako myslíš." povedala som, zdvihla som sa zo stoličky a sadla som si opäť k telke.
Okolo tretej som sa konečne zdvihla od telky a povedala som si, že pôjdem omrknúť moju skriňu.
-"A do paže." povedala som sama pre seba, keď som zistila, že v nej nemám nič vhodné pre takýto koncert.
Po tom, čo som začala normálne pracovať som vymenila celý môj šatník. Takže okrem telpákov, nohavíc do spoločnosti, jednych čiernych a jednych modrých rifiel, slušáckych svetríkov a blúzok som tam nič vhodné nenašla. Ešteže som mala tie rifle.
-"Veve? " zavolala som na ňu.
-"Áno? " zakričala aj ona na mňa.
-"Nemáš mi náhodou dačo požičať na dnes večer? " spýtala som sa.
-"Vieš, že na túto otázku čakám už odvtedy, čo som ti to povedala? ! " odvetila.
-"A, máš? " spýtala som sa.
-"Jasné." odvetila mi a prišla ku svojej skrini.
Vymyslený príbeh
Komentuj
4 komenty k blogu
1
nela02
27. 8.augusta 2009 13:44
je to super.. som zvedava na pokracovanie
Napíš svoj komentár