-"Áno Veve? ! Je to niečo veľmi dôležité? " spýtala som sa.
-"Samozrejme, ze je." povedala vyzula si botasky a zvalila sa na gauč.
-"Nika, dnes som videla takééého kráááásneho chalana, že som skoro stratila reč. Teda reč som stratila hneď po tom, čo som doňho narazila." povedala.
-"A? " spýtala som sa.
-"Volá sa Peter a je úžasný." povedala.
Pozrela som sa na ňu a začala som sa smiať, čistá puberťáčka."A? " spýtala som sa.
-"No, najskôr ma pozval na zmrzku, ako odškodné, a zajtra spolu ideme opäť von." povedala.
-"Ach, Veve, Veve. Ty sa nikdy nezaprieš." povedala som, no ona ma už nepočúvala. Sedela na gauči a pozerala na telku.
A tak som pokračovala v krájaní mäsa.
Sestra medzičasom poprepínala všetky kanály až nakoniec skončila pri hudobnom. Typický teenageri, len hudba a hudba. V myšlienkach som aj ja zablúdila do doby, keď som mala aj ja jej vek a podvedome som sa začala usmievať.
Z premýšľania ma vytrhol až Vevin spev: "Možno som mal bojovať o dačo viac, o dačo viac sa starať o teba, zlato. Prosím, odpusť mi, bejby. Navždy zostanem tvoj." Vrešťala do diaľkového ovládania.
-"Veve! Vypni to! A ihneď." povedala som.
Položila som nôž a odišla som do izby, pričom som za sebou zatvorila dvere. Ľahla som si na posteľ a rozplakala som sa.
Veve automaticky vypla telku a o sekundu bola pri mne.
-"No tak, Nika, " povedala a začala ma hladiť po vlasoch, "ten chalan to myslí vážne."
-"Nemyslí. Ty si s ním nežila dva roky." povedala som podráždene.
-"Neverím, že by zložil tak úžasnú pesničku, keby to nemyslel vážne, " povedala, " a keby si ho videla vtom klipe, tak smutné oči mal."
-"Maskérka a zapôsobenie na diváka." povedala som.
-"To nie je len to. No tak, Nika, prečo si naňho taká tvrdá? " spýtala sa ma.
-"Lebo." odvrkla som.
-"Presťahovali sme sa, zmenila si si číslo, pracuješ v menej platenej robote, len aby ťa nenašiel? " spýtala sa ma.
Pozrela som sa na ňu:"Ty to očividne vôbec nechápeš? ! Vieš čo mi dalo práce, aby som ťa dostala z pestúnskej rodiny a dostala ku mne? Vieš čo mi dalo práce zarobiť si aké-také prachy aby sme mohli žiť obstojne? A jedného dňa prídem domov a on leží v posteli s dákou inou."
-"Hej, ja viem, ale pozri, je mu to ľúto." povedala a ukázala rukou smerom na vypnutý televízor.
-"Nie, nie je. To je len komerčný trik." povedala som.
-"Bože Nika, prečo si taká tvrdohlavá? ! " povedala a zdvihla sa z postele.
-"A Veve..." začala som, "o nič sa nepokúšaj."
-"Jasné, pochopila som. Ale uvedom si, že zabíjaš jeho i seba." povedala.
Vymyslený príbeh
Komentuj
3 komenty k blogu
1
kakofonia
24. 8.augusta 2009 14:06
pekné...
Napíš svoj komentár