viem to kvôli tebe.
Neustále maskovanie sa,
skrývanie tváre za dačo,
čím som nikdy nebola a čím nikdy nebudem.
Vraveli ste, že som milá, usmievavá, vtipná...
Ale kam sa teraz podela tá milosť, úsmev, vtip?
Som vykradnutá truhlica s pokladom.
Som mušľa bez perly.
Som kinderko bez prekvapenia.
Prázdna....
Prehnitá....
Spráchnivelá....
Ak viem, ako zožiera prázdnota dušu,
viem to kvôli tebe.
Mať v sebe čiernu dieru,
a každému znepríjemňovať deň
mojim pesimistickým pohľadom na svet.
Že svet ma farby?
Kde?
Jasné, má. Ale sú ukryté v trezoroch.
Také farby dnes letia svetom.
Ak viem, ako zožiera prázdnota dušu,
viem to kvôli tebe, život.
Priviedol si ma sem,
do nehostinných podmienok a povedal si:
TERAZ SI PLÁVAJ, KÝM SA NEUTOPÍŠ!
A ja sa začínam topiť.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
gaaragirl
4. 6.júna 2009 17:50
výstižný názov a pekne napísané
Napíš svoj komentár