Zdvihla som sa zo sedacky v obyvacke a zavitala som do spalne. Otvorila som jednu zo skrin, kde sme mali s manzelom ulozene vsetky doklady a dolezite dokumenty a zacala som sa v nich prehrabavat. Podvedome som si v hlave stale opakovala meno: Vanda Di Ora, Vanda Di Ora... Otvorila som asi tretizakladac a zacala som sa hrabat v papieroch, ktore boli ulozene v obaloch a pekne zoradane. V tomto som asi nikdy svojho manzela nepochopila.
Kratko po tom, co sme sa zobrali a prestahovali do tohto domu, zalozil vsetky moje doklady a dokumenty sem.
Pamatam sa, ze ked som prisla jeden den z prace, sedel tu, a vsetky ich mal zoradene podla abecedy. Len som sa oprela o dvere, neveriacky som pokrutila hlavou a povedala: To nemyslis vazne? ! Potom som jednoducho odisla.
-„A ako vidim, nakoniec pochopil, preco som tak zareagovala.“ Povedala som, vytiahla som doklad o kupe vysavaca a automaticky som ho prelozila do priecinka DOKLADY O KUPE, „Nech ma radost.“
Po dlhom prehrabavani bola nakoniec moja snaha korunovana uspechom. Nasla som to, co som hladala. Moj rodny list.
Ukazovakom som zastala na policku: Meno matky a precitala som ho.
-„Vanda Di Ora.“ Povedala som. Ani po tak dlhom case som nanho nezabudla.
Ale preco je na tom zozname? Co ak jej hrozi nebezpecenstvo? Co ak sa jej daco moze stat? Zacali ma prepadat pesimisticke myslienky.
Uvedom sa! kricala jedna cast mojho ja. Celych 23 rokov sa o teba nezaujimala, a ocividne to nema na plane ani teraz, tak preco by ta malo zaujimat to, ci sa jej daco stalo alebo nie ? ! Zaujimala sa azda ona niekedy o to, ci sa stalo daco tebe? . No ta druha cast stale namietala.
Moja matka nas totiz nechala samych, mna a otca. Opustila nas, ked som mala 2 mesiace. Jednoducho povedala, ze materstvo nie je take, ake si ho predstavovala, a ze to nie je nic pre nu, zbalila si svoje veci a odisla. Otec po nej aj patral, ved som chcela vediet, kto je moja matka, ked som vyrastla, no akoby sa po nej zlahla zem. Nikde jej nebolo, nikto ju nepoznal, nikto ju nevidel, a tak pre nas, teda skor pre mna prestala existovat. Ved pre otca v podstate uz neexistovala odvtedy, co nas opustila. Dodnes nechapem, ako take daco mohla spravit a dufam, ze to nie je dedicne. Ze nebudem ako ona. Ze neoputim aj ja nasho maleho len pre to, ze si nebudem ista, ci to zvladnem.
Pomaly som sa zdvihla zo zeme a pobrala som sa naspat do obyvacky aj s mojim rodnym listom. Vsetky tieto veci by podla skutocnosti mali byt pravdive. No mne to aj tak nedalo.
Obliekla som sa preto, a so vsetkymi tymi spismi som nasadla do auta a rozhodla som sa navstivit par mojich znamych, aby som si overila ich pravdivost.

V aute som vytocila cislo mojej dobrej znamej a poprosila som ju, ci by nemohla vybavit par jednoduchych veci.

 Vymyslený príbeh
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár