Takze som trocha poobtelefonovavala svojich priatelov, znamych, znamych svojich znamych a podobne a uz som len cakala kedy sa kto ozve.
Len Renatu som musela navstivit osobne. Taky bol nas zvyk : Ak daco chces, prid osobne. Chranili sme si tym svoje zadky, pretoze nikdy sme od seba nepotrebovali nejake banality. Vzdy to boli podstatne veci, ktore sme si dokazali zohnat len my.
-"Vitaj Tatiana." povedala, ked ma videla parkovat svoje velke auto pred jej domom.
-"Ahoj Renata." odzdravila som ju.
Nikdy sme si nepovedali domackejsie. Nikdy ma nenazvala ani len Tanou, nieto este Tanickou ci Tatiankou. A ja uz som si zvykla hovorit jej Renata, takze mi to inak ani na jazyk neslo.
-"Co presne odo mna potrebujes? " spytala sa ma, ked som vosla do ich domu.
-"No, kedze viem, ze sa na teba mozem spolahnut, potrebovala by som zistit daco o firme BioMatic." povedala som.
-"A v akej oblasti? " spytala sa ma.
-"Co je to zac, v com pracuje, co sponzoruje, jednoducho vsetko." odvetila som.
-"Uz ta nudi byt doma a cakat kym sa maly narodi, ze? ! " povedala s usmevom a pozrela mi na brusko.
-"Hej, sak to poznas. Novinarcina nie je povolanie, ale choroba." odvetila som.
-"Tak, tak." povedala.
-"Takze sa na teba mozem spolahnut? " spytala som sa.
-"Len jedna otaka: Co si tam nasla, ked ta ta firma tak zaujima? " spytala sa ma.
-"Dostala som typ, ze sa tam mohli diat dake nekale veci." odvetila som.
-"Ake? " spytala sa ma.
-"Povedala si, ze mas jednu otazku." odvetila som s usmevom na perach.
-"To vies, sukromne ocko, to je taktiez choroba, nie povolanie." povedala a usmiala sa na mna.
-"Ved ty nie si detektiv." povedala som.
-"Nie. Ale vela mi k tomu nechyba. A niekedy mam pocit, ze pri tebe by som bola lepsia ako Colombo." odvetila.
-"Nebola by si lepsia, " odvetila som, "ty uz si lepsia."
-"A... Kto ti dal typ? " spytala sa ma.
-"Zas tie tvoje nekonecne otazky." povedala som.
-"To vies, kto chce vela vediet, musi sa vela pytat." povedala.
-"Hm... Ale odo mna sa vela nedozvies." povedala som.
-"Tak to vidim, vzdy mlcis." odvetila.
-"To vies, musim." povedala som.
-"Dokedy to chces? " spytala sa ma.
-"No, cim skor tym lepsie." odvetila som.
-"Aha. Tak to aby som sa s tym poponahlala. Dam to teda na prve miesto." odvetila.
-"To som rada. A ak ma teraz ospravedlnis, budem uz musiet ist, lebo ma doma caka moj nedockavy manzel." povedala som, ked som na telefone uvidela sedem neprijatych hovorov od mojho muza.
-"Ale samozrejme, chod." povedala a znova mi otvorila dvere, "A davajte na seba pozor."
-"Neboj, my sme dobrí vodiči." povedala som a pohladila som sa po brusku.
Ked som nasadla do auta vytocila som manzelovo cislo a dala ho na reproduktor.
-"Prepac laska, ze som ta nezdvihla, ked si mi volal." povedala som, ked mi zdvihol.
-"Zlatko, kde si? " spytal sa ma a ja som medzicasom nastartovala auto a pohla som sa z prijazdovej cesticky.
-"Bola som u kamosky na kus reci." odvetila som.
-"Zlatko, vies co ti kazal doktor. Ziadna namahava robota." povedal.
-"Ale ved kecanie nie je namahava robota." odvetila som.
-"Ale riadenie auta hej." povedal.
-"Preboha, milacik, ved keby davali vodicak desatrocnym, tak ho dostanem medzi prvymi." povedala som trochu podrazdene.
-"Ja viem, ja viem. Ale vies, ze som radsej ked si v klude doma." povedal.
-"Laska, ja viem. Ale ty vies zas to, ze klud doma neznasam. A inak, bol by si radej, kebyze idem kamoske peso? " spytala som sa.
-"Tak to teda nie." odvetil, no ja som akurat prisla na prijazdovu cestu k nam.
-"A inak, ak sa pozries cez okno, tak uvidis, ze som v najlepsom poriadku. Lubim ta." povedala som a zlozila som.
Moj manzel pristupil k oknu a sledoval ako som zaparkovala a vystupila z auta. Potom sa premiestnil aby mi ich otvoril.
-"A o com takom dolezitom ste sa zhovarali, ze si jej nemohla zavolat? " spytal sa ma.
Otocila som sa nanho trocha prekvapena.
-"Pocuj milacik. Co si touto vetou chcel povedat? " spytala som sa ho, ked som si vyzuvala topanky.
-"Len som zvedavy." povedal.
-"Viem, tvoj ton reci bol taky..." zacala som.
-"Aky? " spytal sa ma.
-"No, chvilou som mala pocit, ze mi chces zakazat chodit von." povedala som.
-"Zlato, preboha nie. To som nechcel. A ak to tak vyznelo, tak sa ospravedlnujem." povedal.
-"Keby som ta nepoznala, tak by som si to myslela, ale vzhladom na to, ze ta poznam, viem, ze to tak nie je." povedala som, dala som mu pusu na lice a pobrala som sa do kuchyne, ze sa najem.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár