Pretekajúca nádoba, do ktorej nik nič nelial.
Tak ďaleko a zároveň tak blízko sú slová,
ktoré som chcela vysloviť, no už sa nedá.
Zajtrajšok nepoznám a na včerajšok je už prineskoro.
Píšem priesvitnou ceruzkou na papier pár viet.
Nik sa ich nedozvie, pretože môj čin nepotrebuje reklamu.
Prázdna je strana, ktorú som zapísala, hoc je na nej tisícka slov.
No na srdci zostanú ryhy, sladké no zároveň plné jedu.
Čin už vrhol svoj tieň na moju dušu.
Aj dieru v zemi jej začal kopať.
Ale ona je tak slabá, že z nej nedokáže výjsť.
Nie sama.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár