Dnes som robila poriadok, a nahodou som nasla v zasuvke par papierov, ktore som si kedysi vytlacila. A v podstate som aj dobre spravila, ze som ich vytlacila. Pretoze clovek, ktory ich napisal, ktory ich napisal pre mna a ktory ma v podstate priviedol na Birdz, sem uz asi nechodi. Ved v podstate, teraz su nase cesty uz uplne inde. A aj ked je tak daleko, zaroven sa mi zda velmi blizky.
Je pravda, ze kazdy sme na inej lodi a plavame do ineho pristavu (mozno aj do toho isteho - v ramci dcerskych spolocnosti) ae kazdy mame po boku ineho copilota. On priatelku, ja samotu. Ale nie o tom som chcela.
Az teraz, ked som si opat precitala tie nadherne slova a vety, ktore mi vtedy napisal, chapem, co citil. Nie je to nostalgia za tym, co som mohla mat a nemam. Naozaj mu prajem tu cestu, ktorou sa vybral a dufam, ze ho stretne len stastie.
Chcem ti za vsetko podakovat. A aj ked viem, ze slova su v tomto momente asi len velmi maly zlomok toho, co by sa dalo spravit, dufam, ze to bude stacit. Ved co ine mi zostava, ked nas od seba deli taka dialka.
Lincoln01, daval si rozne otazky, na ktore si v tej dobe nevedel odpovedat. No teraz uz vies. Mozno ani jeden z nas nechape, preco nam to spolu nevyslo, mozno chape, mozno v nasich srdieckach najdeme odpovede na tieto otazky. Ale som rada, ze ta mam. Aj ked si tak daleko.
Mozno to bol osud, mozno Boh, mozno Budha ci Alah alebo mimozemstania, hovor tomu ako chces, no ja im za to dakujem.
Hrdo teraz mozem povedat, ze verim. Verim v priatelstvo medzi dievcatom a chalanom, medzi muzom a zenou bez akychkolvek postrannych umyslov.
Dakujem ti za vsetko, co si pre mna kedy spravil a aj za to, co si nespravil. Mozno to tak nevnimas, ale ja som pochopila, ze to bolo vsetko uplne perfektne nacasovane.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.