Človek ako bytosť ako taká. Človek z mäsa a kostí. Ten, ktorému Boh na začiatku vekov dal slobodu rozhodovania. (Z náboženského hľadiska)
Slobodu, aby sa človek necítil ničím viazaný. No aj slobodu, ktorá zapríčinila ľudstvu nespočetné rany a priviedla nás až sem.
Dakoho na výslnie, dakoho na pokraj spoločnosti, dakoho do harmonického vzťahu, iného do tieňa samoty. Dakoho na dobre platené miesto, iného na žobrotu. Dakoho za jeho vysnívaným snom, iného za nočnou morou...
Ale sme s tým spokojní? Nie. Nie sme.
Ale nezvaľujme vinu na Boha či osud či dačo podobné. Môžeme si za to sami. Raníme sa sami. Dokážeme druhému vraziť nôž do hrude s úsmevom najlepšieho kamaráta a ešte byť na neho naštvaný, že nám ten nôž zakrvavil.
Dokážeme vraziť nôž aj sami do seba a potom svoju ranu zväčšovať a sypať do nej soľ. A potom sa čudujeme, že nás bolí. A ešte sa budeme hrať na toho najviac doráňaného človeka.
Ochota pomôcť? Hej, je. Ale aká? ! Pomôžem ti, podám ti ruku, ale najskôr pomôž ty mne.
Kam sa podeli úsmev, smiech? Stále sa dakam ponáhľame a nikto z nás nevie kam. Boli by sme radi, keby náš deň mal 30 hodín a aj tak viem, že väčšina z nás by si ani za tých 30 hodín nenašla chvíľku pokoja pre seba.
Dychtíme stále po peniazoch a aj tak si za ne nič prospešné nekúpime,
(pretože by sme potom mali menej peňazí ako náš sused). Načo nám potom sú?
A že potom dakoho chytajú depresie z takéhoto života.
Nechápem, čo sa to s nami deje? !
Veď ja som takáto byť nechcela.
Nenarodila som sa na tento svet, aby som svoj život premrhala naháňaním sa za dačím, čo neexistuje.
Nechcem byť tým, kto mi pokazí život.
A ty? Ako to vidíš so sebou ty?
Je to možné?
Komentuj
Komenty k blogu
1
lululi
5. 8.augusta 2009 20:27
v mnohom máš pravdu, človek sa veľmi ľahko stáva svojím nepriateľom. keď to na sebe spozorujem, začnem rýchlo s ozdravovacími aktivitami. Hlavne sa obklopiť dobrými ľuďmi, všetci sa navzájom ovplyvňujeme, tak nech na mňa druhí neprojektujú svoje sračky.
Napíš svoj komentár