Všetko to začalo príchodom na stanicu, úplnr ma uchvátila nočná Blava. Bola som z nej nadšená. Možno to bolo tým, že to mesto až tak nepoznám, ale dýchalo na mňa dačo nové, dačo pekné, dačo nepoznané, čo som túžila do bodky preskúmať.
Pokračovalo to kamoškiným bytom. Má totiž taký veľmi zaujímavý byt. Má totiž dvoje vchodové dvere ( vchodové = rozumej dvere do bytu). Pre lepšiu predstavu - skúste si predstaviť byty v baráku oproti sebe na chodbe. Máte? Tak, na ľavej strane - tie ľavé dvere sú kuchyňa + WC, a tie pravé dvere sú spálňa, obývačka a detská v jednom. Máte akú-takú predstavu?
Najskôr mi to pripadalo veľmi vtipné, potom sa mi to začalo páčiť a keď som prišla na to, že keď otvoria na kuchyni okno, môžu sa dostať na balkón (samozrejme cez okno), bola som úplne v siedmom nebi. Samozrejme k tomu prirátajte ešte desaťkrát použité každominutové hlášky, a máte predstavu o tom, ako to vyzeralo večer.
Nesmiem ešte zabudnúť na krásny mesiac, ktorý svietil cez okno na "obývačke" a nádhernú melódiu kolies vlaku. A samozrejme, moje každominutové hlášky.
Toto všetko jej ešte pripadalo "milé", ale dorazila som to v Poluse, keď som zareagovala "Jé, to je jaké super! Prečo mi nemáme také doma? " na smetný kôš na separovanie odpadkov.
Na to mi len povedala: "Chápem ťa, aj ja som bola taká, keď som sem prišla. To ťa po čase prejde."
Tak len dúfam, že ma to prejde, a dúfam, že tam budem chodiť častejšie.
A poučenie?
NEBOJTE SA POVEDAŤ NAHLAS, KEĎ SA VÁM DAČO PÁČI!
Prečo?
- vždy to poteší
- keď to nepoteší, tak to aspoň zahreje pri srdiečku
- a keď to nepoteší a ani nezahreje pri srdiečku, tak to je vždy aspoň dobrý zážitok, na ktorý môžete dlho spomínať
Denník
Komentuj
2 komenty k blogu
1
sportrecenzie
8. 6.júna 2009 19:10
Ak je toto pravda, tak tomu neverím.
Napíš svoj komentár