For all i need
Make my heart a better place
Give me something I can believe
Don"t tear me down
You"ve opened the door now
Don"t let it close
Možno som pochopila pravú podstatu šťastia a možno nie. No mám pocit, že človek sa neustále ponáhľa za dačím, o čom si myslí, že ho spraví šťastným. Neustále pracujeme, aby sme mali peniaze, aby sme si za peniaze mohli kúpiť dačo, o čom roky snívame, že to budeme mať. A keď si to konečne kúpime, tak čo? Sme naozaj šťastní? Ja som význam tohoto začarovaného kruhu pochopila už dávno. Neustále nás dačo v nás (to, čo sa zameriava len na hmotné veci) núti upriamovať zrak na tie statky, ktoré nám ničia život. Áno, hovorím teraz o stále novších a novších vymoženostiach technického sveta - telefónoch, MP3kách, notebookoch a podobne.
Stalo sa to aj mne. Kúpila som si mobil, o ktorom som dlho snívala. Ani neviete aká som bola šťastná, keď som ho držala v rukách a vkladala som doňho SIMkartu. Ale čo sa stalo?! Prečo ma to po pár dňoch prestalo baviť? Prečo som si myslela, že tento telefón bude iný ako všetky ostatné? Čo som čakala?
Celý čas sa človek upína len k dosiahnutiu tohto cieľa ale zabúda na jednu podstatnú vec: dôležitejší než cieľ cesty je cesta sama!
Človek by mal vnímať jednotlivé momenty cesty k danému cieľu, mal by vnímať ako ho táto cesta mení. A mal by mať taktiež dáky stály bod - záchranný maják, letového dispečera, autolekárničku alebo nafukovacie koleso, o ktorom bude vedieť, že keby ho potreboval, tak ho nájde.
A preto, majme ciele, ktoré si túžime splniť. Veď to je prirodzené, ale taktiež majme niečo, čomu môžeme veriť, NIEČO, čo nás nikdy nesklame. Či to už bude rodina, priatelia, láska, zdravé sebavedomie, domáci miláčik alebo hoc len jedna veta napísaná na drape papierika, ktorú nosíme v peňaženke. Ak ak nás to zachráni, splnilo to svoj účel.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár