To čo sa ťažko priznáva, aj keď je to pravda

Bolo to krásne, zvláštne, úžasné.
poznať dakoho, kto je tak odlišný odo mňa.
Kto vidí svet inými očami, a aj tak vidí to isté, čo ja.
Zrazu sa celý môj život poberal iným smerom.
Všetko naberalo rýchli spád, .
a ja som tomu nedokázala zabrániť.
Môj svet bol zrazu iný, a ja som bola rada.
Všetko začalo mať farby,
a ja som konečne pocítila radosť z toho, že som.
Dúha mala opäť tú farbu, ktorú som vídavala kedysi,
vtáci opäť spievali nádherné melódie,
a opäť som cítila tú nádhernú hebkosť trávy.
Zmenil si môj život.
A som ti za to vďačná.
Som konečne rada, že môžem rozdávať to, čo mi chýbalo.
No zrazu sa všetko zmenilo.
Ty si sa zmenil, aj keď som to nechcela.
Viem, nemôžem ti zakázať zmenu.
Ale chýbaš mi taký, aký si bol predtým.
Už to nikdy nebude také, aké to bolo.
Aj keď mne zostalo to nadšenie.
Odchádzaš, a aj keď neviem prečo,
chcem ťa nechať odisť, pretože viem, že som mnou nebudeš šťastný.
Tak len bež, a hľadaj to, čo maáš hľadať.
Utekaj šírym lesom, poliami , lúkami, cestami, a nájdi to, čo potrebuješ.
Hľadaj, pátraj, pýtaj sa, či niekde nevideli tvoju lásku.
Možno ju nájdeš hneď,
možno budeš hľadať dlho,
možno sa opäť zmýliš.
Nech je tvoje srdce šťastné,
nech nikdy nepocíti sklamanie,
nech nikdy nezostane samo.
Nech nikdy nepocíti bolesť a odlúčenie, klamstvo a zradu.
A hlavne, nech ho nikdy nik neopustí tak, ako to moje.
Hoc to veľmi bolí, dokážem už povedať len jenu vetu:
Ľúbim ťa, zbohom.

 Báseň

2 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu