Pred tromi dnami som si nahodou pisala so svojim byvalym spoluziakom na facebooku. A ako to tak byva, ked odisiel, zacala som sa nudit, a tak som si zacala prezerat jeho fotoalbum.
A tam som nasla tento odkaz:





zo zaciatku som sa na tom riadne zasmiala. Rozmyslala som, co to je za blbca, ktory dokaze taketo daco napisat.
No ako som nad tym viac a viac uvazovala, dopracovala som sa k tomu, ze to v podstate nebol az taky blbec.
My ludia sme velmi komplikovane tvory, no aj ten najkomplikovanejsi tvor je v podstate jednoduchy na pochopenie.
Nase spravanie je velmi zlozite, no ked si ho rozdelime na drobne prideme na to, ze nie je az take krkolomne tazke pochopit seba a pochopit ostatnych.
Mnohi z nas sa vyjadruju metaforami, pouzivaju vo vetach emormne velke mnozstvo cudzich slov, pretoze si myslia, ze budu vyzerat mudrejsie. Ale opak je pravdou. Vacsina z nich z toho vyjde ako najvacsi hlupaci (dufam, ze som sa vyjadrila zrozumitelne). Pretoze ich nevedia pouzivat.
Ale nie o tom som celkom chcela poukazat.

Chcela som povedat, ze vacsina z nas robi z "komara somara". Zvalicujeme aj tu najmesiu vec a v podstate sa dostavame velmi klukatym a zdlhavym sposobom.

Mozno by sme mali dakedy skusit urobit len jednu vec jednoduchsie. Nie preto, aby sme vysli zo situacie ako ti menej inteligentni, ale preto, aby to aj ostatni pochopili skutocne tak, ako sme to mysleli.

Menej je totiz niekedy viac.

A ja som v konecnom dosledku az teraz pochopila, preco mi na strednej nesla matika. Jednoducho som ju pocitala velmi zlozitym sposobom.

 Úvaha
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár