Dlho som sa snažila,
ale dáko to nejde.
Sú dni, keď si poviem,
že to zvládnem.
No potom otvorím oči
a som vtom opäť.
Nedáš mi pokoj,
nemôžem spávať,
nemôžem sa sústrediť,
srdce mi zviera úzkosť
keď na teba pomyslím
čo i len jednou bunkou svojho tela.
Chcem ťa...
Potrebujem ťa...
Si jediný prostriedok,
ktorý ma drží pri živote.
Podávaš mi tvoju zašpinenú doráňanú ruku na pomoc
a ja sa jej chytám.
No ty to nerobíš zo sebectva.
Dobro, ktoré je v tebe ťa núti pomáhať.
Viem, že hoc na prvý pohľad nevyzeráš na to, kým si;
tvoje skutky ťa prezradia.
Prosím pochop,
že bez teba nedokážem voľne dýchať.
Chcem ťa opäť držať v náručí.
Chcem sa ťa dotkať a vnímať tvoju blízkosť.
Chcem počuť tvoje pery tak jemne a nežne
hovoriť moje meno.
Chcem cítiť svoju ruku v tvojej
a pozerať do tvojich úžasných očí.
No najpodstatnejšie je to, čo chceš ty.
A preto už nie sme spolu.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár