***
Poznáte to. Občas sa proste stáva, že Vám príležitosť spadne z neba.
Fotím dlho - a napriek tomu, že nemám vyštudovanú školu v tomto odbore a som v podstate samouk, ktorý sa fotiť učil štýlom pokus omyl - dalo by sa povedať, že aj dobre.
A tak sa ku mne skrz moju webovú prezentáciu, ktorá dnes už zchátrala a zarástla pomyselným webovým machom a krovím (t.j. neexistuje), dostala príležitosť, ktorú som nemohla odmietnuť. Bola to príležitosť nafotiť jednu slečnu do českého nemenovaného magazínu, ktorý sa zaoberá tetovaním, čo som ja, ako milovník tetovaní s potetovaným hrudníkom a začínajúcim rukávom uvítala.
A tak sme s priateľom vzali auto, požičala som si od kamaráda externý blesk a šli sme k Veronike, ktorú som mala nafotiť. Smolou pre mňa bolo, že vonku bolo -10 stupňov a v interiéri nulové osvetlenie a žiadne plátno. Musela som improvizovať. Pozadie zo starého deravého prestieradla, jeden jediný blesk (!) a stará lampa. No, už vopred som vedela, že ďalšie dva dni presedím u Photoshopu.
Moja veľmi obľúbená. Síce ma mrzí tieň pri hlave, ale s jedným bleskom bohužiaľ vždy niekde ten tieň vzniknúť musí.
Kompozícia na prianie slečny aj s vysokou clonou, tvár je zaclonený schválne, aby sa divák sústredil na ruky. V pozadí vyretušované prestieradlo, nakoniec som to zvládla, nie? Len zase škoda tieňu, mať tak o jeden blesk naviac!
Intimnejší portrét. Túto kompozíciu mám veľmi rada.
Keďže slečna je piercerka a zároveň vyštudovaná masérka, mala doma toto úžasné ružové lehátko, ktoré mi dobre poslúžilo ako podkladová plocha. Pochopiteľne, nebolo také široké, kúsok sa musel "dofotošopovať".
Tu milujem tú zvláštnu "pochmúrnu" atmosféru a úžasný kontrast Veronikinej tmavšej opálenej kože.
A jedna s Veronikiným domácim miláčikom - skinny potkania slečna.
Fotiek som nafotila zhruba 250, v konečnom výbere ich skončilo 40 a dohromady som sedela zhruba 18 hodín pri ich upravovaní - predovšetkým u retuše kruhov pod očami. Nakoniec som svoj výber fotiek poslala do redakcie, kde si redaktori už sami vybrali, ktoré fotografie použijú a ktoré nie. No, nakoniec si pochopitelne vybrali úplne iné, než u ktorých som to čakala - hlavne tie, ktoré sa mne osobne moc nepáčili.
A takto nakoniec vyzerala moja a Verčina dvojstránka. V dnešnej dobe viem, že by som to nafotila oveľa lepšie, ale aj tak som rada, že som si touto skúsenosťou prešla. Lebo improvizácia občas nie je na škodu!
Foťák: Canon 550D + 18-55mm + blesk Canon speedlite 430 EX
Blog
12 komentov k blogu
1
bangbangboom
3. 4.apríla 2013 10:33
fakt pekne fotky, vysli ti
3
pri prvej fotke som si myslela, že je to chlapec... na viacerých pôsobí do tváre chlapčenským dojmom, ale je tak zvláštne pekná (asi preto, že som na chlapcov, no
4
7
a dost trapas takto kradnut niekomu osobu a este byt odhalena
8
KURVA! chcela som dopísať
@momoglamorous jj, veď táto pizda sem okopírovala fotky aj toho hada teda jednu, ale aj tak.
@momoglamorous jj, veď táto pizda sem okopírovala fotky aj toho hada teda jednu, ale aj tak.
Napíš svoj komentár
- 1 Soyastream: Októbrová
- 2 Mahmut: Kritický pohľad na Halloween a sprievody strašidiel
- 3 Dezolat: Pribehova hra o susedskej vojne. chatgpt. na pokracovanie.
- 4 Mahmut: O čítaní z oblakov a o premenách foriem Pravdy
- 5 Soyastream: Novembrová
- 6 Mahmut: O tých, ktorí na zemi zostanú a tých, ktorí z nej musia odísť
- 7 Dezolat: Test hrania textovej hry s AI friends & Fables