Predstavujem vám Montyho ..alebo, keď si doma v akvárku chováte veľhada.

Určite každý z Vás má doma svojho domáceho miláčika. Sú medzi nami takí, ktorí majú zajačika, psa, škrečka alebo trochu neobvyklejších - jašteričky, slimáky, rôzne tropické zvery ako sú aj hady.

Keď som sa pred rokom a pol presťahovala k priateľovi, chceli sme si čo najskôr zaobstarať spoločné zvieratko, o ktoré sa budeme starať.

Ale čo? Škrečky ma nikdy nebavili, psa sme si ešte dovoliť nemohli, mačka by mi u priateľa neprešla a čeľaď papagájovitých ukecancov ma nikdy nenadchla.

V tej dobe som na internete narazila na zviera, ktoré nás obidvoch s priateľom nadchlo, možno až moc. Jednalo sa o pytóna tmavého. Hady som vždy obdivovala, ale nikdy som nemala možnosť si nejakého chytiť. Bolo teda rozhodnuté! Začali sme sa obzerať po pytónovi tmavom, a nejlepšie albínovi.

Stále sa pýtate, čo je na chove hada tak neobvyklé? Pochopiteľne nič, pokiaľ sa nerozhodnete chovať 3. najväčšieho hada na svete.

A skutočne. Po zostavení luxusného terárka so zabudovaným automatickým vyhrievaním, úžasným kamenným interiérom a pevným sklom, ktoré nás vo finále vyšlo na zhruba 6 tisíc českých korun *230€* (rozmery sú 130x100x100 cm, takže hurá, skoro sa v izbe nepohnem), sme vyhľadali o kraj ďalej spoľahlivého chovateľa týchto nádherných hadov a jedného krásneho skoro jarného dňa roku 2012 sme si šli po nášho hadieho kamoša.

Predtým som, pochopiteľne, do emailovej schránky dostala fotku nášho hadieho bábätka.



"Aké prekrásne háďa!" hovorila som si. Jednalo sa o chlapca, a keďže ja som ako malá milovala britský sitcom "Monty Pythonov lietajúci cirkus", mali sme meno pre nášho hada vymyslené rýchlo. Dali sme mu meno Monty.

Keď sme si poňho prišli, chovateľ bol práve v práci a pracoval v jednej Plzeňskej nemenovanej krčme. Zvedavo som nahliadala cez bar a chovateľ priniesol veľké látkové vrece, z ktorého pomaly Montyho vyberal. Dofrasa, no nie je on väčší, než som si na bábätko predstavovala? Bolo mu len pol roka a mal už dobrých 120 cm! Dali sme Montyho do prepravného boxu, zaplatili a šťastní z nášho nového kamaráta sme šli domov.



Takto sa nám Montík krásne predvádzal, keď sme dorazili domov. Mali sme z neho spočiatku strach, pretože sme absolútne netušili, ako na nás bude také zviera reagovať. Pravdou je, že nás každý iný chovateľ považoval za bláznov, keď sme si ako nášho prvého hada zaobstarali rovno takéto monštrum, ktoré kvôli jeho veľkosti chová málokto.

Každopádne, Monty krásne rástol, časom sme sa navzájom naučili odhadovať naše reakcie a dnes je Monty mojím nejlepším kamarádom. Samozrejme, môžete povedať, že sú hlúpi, nemajú city a kdesi čosi. Ale kto niekedy nejaké zviera choval, moc dobre vie, čo medzi človekom a zvieraťom môže fungovať za puto, či už sa jedná o psa, alebo korytnačku. Zvieratá vnímajú. V každom prípade, Monty ako ktorékoľvek iné zviera lezie najviac tam, kam nesmie, vie, čo ma naštve a rovnako aj vie, ako si ma uzmieriť.



V lete sme spoločne chodili von. Zatiaľ čo v parku za činžiakom niektorí chodievajú venčiť svoje psy, ja som sa vždy rozvalila na deke a strážil ma môj úžasný had. Nie, neuteká, neútočí po ľuďoch a vlastne je to rovnaký leňoch ako ja - rozvalí sa na deke vedľa mňa a užíva si slniečko.


Monty pred pár mesiacmi v porovnaní s mojím telom (mám zhruba 169cm).


Porovnanie - Monty a ja po príjazde (marec 2012) a Monty pred pár mesiacmi (november 2012). Rastie skutočne úžasnou rýchlosťou a zo 120 cm za rok spravil 3 metre a to ešte ani zďaleka nie je jeho konečná dĺžka.

 Blog

7 0 0 0 0

Komentuj

14 komentov k blogu