..alebo, čo všetko človek nenájde prehrabovaním sa v starých veciach dámy a páni, a slečny a chlapci, sobotňajšia chvíľka poézie. Išla Soňa do školy, potkla sa o podkovy. Eva sa jej rehoce, až nohami dupoce. Soňa zazre, nadáva: "Veď už zvoní, ty krava!" Idú spolu do triedy, ruka v ruke, s úsmevmi. Učiteľka už nás drbe, obzrieme sa: "Bude dobre!" Zasadneme do lavíc, netrápi nás vôbec nič. Papieriky hádžeme - "Bude zvoniť, ideme?" Učiteľka - hyena, papieriky pozbiera. Dohodneme pohľadmi, pôjdeme my na kopmy. Říďa už nás odtiaľ ženie: "Budete mať pokarhanie!" Smiech je naše druhé meno, mávneme len rukou nemo. Po bežnom dni v našej škole, pospevujúc si zdrhneme, na kávičku, dobošky, ako správne kamošky! ©Eva Z.; Soňa P. /2007 Blog 2 0 0 0 0 Komentuj