Poznáš to?
Ten pocit, bezmocný
vítaný bolesťou,
odmietaný zlosťou,
chceš sa trápiť,
no popieraš to..

Bolesť je mi vykúpením,
nie nechcem už žiť,
no ani v agónii čakať pod zemou.
Riešiť to čepeľou,
taký je život..
Tí múdri to chápu,
veď krátky je aj hodín tikot..
v hlbinách počuť trpiacich vzlykot...
Nie, zakry to,
veď druhym stačí aj tá maska.

Chceš to riešiť formou lásky,
no je ňou aj smútok?
Cítim ho, cítim ho v žilách.ˇ
Áno, bolí ma to.
Každá myšlienka.
V tej chvíli keď život nemá zmysel,
a aj keď ta chvíľa odíde,
vždy viem, že sa vráti.

Tak čím je pre mňa smútok?
Milencom?
Alebo pascou?

Stráca sa keď nadíde ráno,
ku večeru už cítim jeho parfém.
Parfém smútku,
ó omamná to vôňa,
ako jed, ktorý púšťa mi do hlavy
deň čo deň.
Lebo každý večer máme rande
a bolestne sa milujeme,
lebo každú noc sme mokrí od sĺz,
navzájom sa zraňujeme.

 Blog
Komentuj
 fotka
zuzana15  20. 4. 2013 21:01
uplne uzasne to je!
 fotka
luthien7  20. 4. 2013 22:39
@zuzana15 ďakujem..
 fotka
antifunebracka  26. 2. 2014 19:34
Napíš svoj komentár