Je zvláštne, ako ten čas letí. Včera sme boli ešte len deti hrajúce sa na pieskovisku, zrazu sme už chodili do školy, ani sme sa nestihli spamätať, a už sme na strednej a nadávame, aký je život krutý, bojujeme s problémovou pleťou alebo inými mindrákmi. A kde budeme zajtra? To je v rukách univerza. To sa s nami zahráva ako s marionetami a po nociach vymýšľa rôzne scenáre, ktoré nás posunú dopredu. To, čo máme teraz, tu už v mihu sekundy nemusí byť. Tak ako tu už teraz nie je to čo tu bolo kedysi. Z priateľstva sa stane len žijúca spomienka, zo zážitkov veci, ktoré sa teraz zdajú akoby sa nikdy nestali. Otázka prečo to tak je je zbytočná. Netrápme sa ňou, prijmime život taký aký je a buďme radi, že máme to čo máme, lebo je to ľahko pominuteľné ako všetko, čo sme doposiaľmali a stratili.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár