O tom, ako Luulina beháva v daždi..

"Panebože, Nino, pozri, ako krásne vonku leje.." kričím na svojho haffka, on len nechápavo krúti hlavvičkou a už sa rútime do výťahu a následne von.
V bráne menšia výmena názorov, ja chcem ísť pod padajúce kvapky, tešiť sa z toho a užívať si pocit slobody a šťastia, aký ma v takých chvíľach zaplavuje, ale.. Nino sa rozhodol protestovať. Nebude predsa moknúť, keď nemusí. Chlapi.. .-)

Nakoniec sa mi podarilo tento boj dotiahnuť do úspešného konca, ja celá vytešená som si behala vonku, skákala do kaluží a drahý haff sa za mnou vliekol, pokrčený noštek, aby mi naznačil, ako strašne tým trpí.. A že si to odskáčem..

Nevadí, užila som si svoje, celá premočená sa vrátila domkov, urobila si kávičku aaa.. mala by som sa učiť.. Ja viem.. Mala, mala, mala..
Ale poznáte tie dni, keď sa vám a-b-s-o-l-ú-t-n-e nič nechce, jediné, čo vás zaujíma, je pohodička a kľud..
A ešte, keď som sama doma.. Vražedná kombinácia.

Zííív.

Už "len" 7704 dní.. hehe..

Na dnes by stačilo.

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu