Asi sa čuduješ, prečo ti píšem. Možno neuveríš, no sama mám z toho zmiešané pocity. Naozaj by mi ani vo sne nenapadlo, že raz budem venovať tieto riadky práve tebe.
Dnes som si uvedomila, že nepoznám človeka, ktorý by ma chápal. Ak myslíš, že rátam to, keď niekto nahodí súcitný pohľad a povie „Neboj sa, to bude dobré,“ (prípadne podobnú poloprázdnu vetu) tak sa mýliš.
Totižto, nepoznám človeka, ktorému by som mohla vyrozprávať všetky (ale naozaj všetky) moje trápenia. Vypočul by to, čo som zažila, čo zažili moji blízky, čo je teraz a čo možno bude. Povedala by som mu ako sa bojím toho, že na výške nezapadnem, ako v noci miesto spánku lúštievam krížovky lebo pri záchvatoch kašľa mám pocit že sa udusím, ako sa teším do práce, lebo tam nemám čas spomínať. Ako občas premýšľam, načo sa vlastne ráno budím. Povedala by som mu o tom ako ma šikanovali aj o tom ako občas bývam nervózna v spoločnosti.
O tom ako už neverím ľuďom.
Dnes proste potrebujem niekoho, koho môžem objať a plakať mu na pleci. Dlho a veľa. Niekoho, kto by nepovedal tú drblú frázu, že raz bude dobre. Áno, aj na tú som už alergická. Niekoho, kto príde za mnou bez toho, že ho zavolám. Niekoho, kto vycíti, že ho potrebujem.
Vlastne, istý čas tu bol niekto, kto by túto úlohu mohol plniť. Niekto, komu som úplne dôverovala. Nepoviem ti o ňom veľa. Len toľko, že bol ďaleko. Už je blízko. Ale nekrič hurá, na pleci mu plakať nemôžem. Už nie je “môj“. Občas mám pocit, že ani nebol. A ešte ti jedno ti k nemu poviem- nie je deň, kedy by som naňho nemyslela.
Vieš, mám pocit, že čím viac ľuďom pomáham, tým menej pomáhajú oni mne. Nie, nejdem zo seba robiť Matku Terezu. Len sa tak zamýšľam, prečo je vo svete toľko egoizmu, materializmu a iného -izmu. Prečo ľudia majú čas len keď sa ONI potrebujú opiť, keď ONI nemajú čo robiť, keď sa ONI rozídu s frajerom/ zomrie im akváriová rybka/ potrebujú poradiť... .
Vedel by si mi povedať, prečo ľuďom dovolím aby sa ku mne takto správali? Prečo som schopná nechať všetko čo som sľúbila a ísť za kamarátkou, ktorá potrebuje rozveseliť a ona ma o týždeň pošle do čerta keď niečo potrebujem ja? Prečo som sa s ním v tej zime prechádzala mestom takmer celú noc, aj keď ma deň čerstvá jazva tak ukrutne bolela a on sa neskôr vrátil k bývalej? Prečo teraz sedím s boľavým chrbtom v kuchyni na nepohodlnej stoličke len preto, že ona mala zlú náladu a vadí jej moje ťukanie do klávesnice keď zaspáva?
Keď nevieš odpovedať, kašli na to. Radšej mi povedz- prečo sa mi to nevracia?
Ak veríš na minulé životy povedz- nemyslíš, že som bola vrah? Alebo zlodej, prípadne úplatkár, pedofilný farár, otravná mucha na konskom chrbte, jedovatý kvet.. Niekto , kto v ďalšom živote, skrátka už nemá nárok na dobro.
Mám sen. Nie, nie je o tom, že sa stanem princeznou a ani o tom, že budem liečiť choré zvieratká.
Je o tom, že sa nájde jedinec, ktorý bude chápať to, aká som.
Nie to, akou sa zdám byť.
No, aby nebol tento list taký pesimistický, napíšem ti ešte, že konečne prší. To je super.
Čau.
Záchod
Komentuj
2 komenty k blogu
1
foxylady
25. 7.júla 2015 22:37
božee.. strašne moc mi hovoríš z duše. Fakt práve teraz. a kludne by som išla s tebou plakať.
Napíš svoj komentár