Asi vrcholne dielo mojej basnickej tvorby...no je to uz viac ako rok stare :) cize neaktualne :)

Keď láska bolí,
keď srdiečko plače,
vždy je tu niekto,
kto úsmev na tvári vyčarí.
Veď priatelia sú všetko,
pre nich sa žiť oplatí,
pomôžu, podajú ruku,
keď sa topíš v smútku močiari.
Usmej sa, počujem,
nechcem už vidieť slzičky,
bolo ich dosť...
viem, že ho ľúbiš,
no nestojí ti za to,
svojimi skutkami prepálil most...
most lásky a most priateľstva,
po ktorom ľudia denno-denne kráčajú.
No vy dvaja sa na ňom už nestretnete,
slzičky ďalej očká zmáčajú...
Nevidieť ich však,
s kvapkami dažďa tečú po tvári
on je však šťastný,
každý deň na ňom úsmev zažiari.
To, že ty plačeš ho vôbec netrápi,
nestará sa viac o teba,
zabudni dievčatko...
zabudni na neho,
trápenie nepomôže,
už nie si viacej jeho mačiatko...
srdiečko zlomené,
no kráčať musíš ďalej,
zlomil ťa, ublížil,
plyšového psíka držíš v rúčke malej...
psíka, ktorého ti daroval
v časoch kedy ťa ešte miloval...
nezúfaj, maličká,
všetko raz bude fajn,
očká maj stále otvorené,
priatelia ťa vždy podržia,
aj keď srdiečko je zlomené...

 Báseň

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu