1. Nikdy sa s nikym neporovnavam. Proste naco? Je to neobjektivne, my ludia mame tendenciu stale obranovat svoje ego a pozerat sa na veci dost subjektivne. A to je dost nespravne, preto sa snazim nehodnotit druhych, neporovnavat sa s nimi, nehovorit si, ze bol v takej istej situacii a vysiel z toho lepsie ako ja a to je nefer etc. Zije sa mi lahsie. Naucila som sa to pocas strednej skoly, stale ma sralo, ze jakto ze on/ona ma taku znamku alebo jakto ze on/ona nemala zdrb za to za co ja a tak dalej a tak dalej....Odkedy som sa naucila sustredit sa len na seba, zije sa mi lahsie. Opakujem sa, viem
2. Nikdy nikomu nezavidim. Tiez dalsia zbytocna vec odoberajuca energiu. Proste nezavidim nikomu co ma, a ked uz nedoprajem, tak aspon nezavidim. Obcas je to tazke nepovedat si „kurva to zbohatlivke decko ma ale stastie „ ale to je tak vsetko co s tym clovek zmoze a dalsia vec je, ze taktiez je vsetko relativne a tak ako ja mozem zavidiet vela ludom, vela ludi moze zavidiet aj mne (napr. ze mam rodicov, ze mozem studovat, a tak dalej). Viem, su to take typicke veci, ktore vam ludia povedia ked uz sa neviete zmestit do koze a pytate od rodicov iPhone 5s a oni vas odpinkaju slovami : a co tie deti v afrike atd...Tiez tu vetu neznasam ale je za tym kusisko pravdy. Takze sa treba spamatat a ked vam uz osud nenadelil bohatych rodicov tak tvrdo pracujte a rozmyslajte aby ste nemuseli uz nikomu zavidiet. Mozno vas to bude stat aj menej energie ako sa zozierat zavistou.
3. Nepoznam nenavist. Stalo sa, ze ma vela ludi oklamalo najviac ako mohlo, podviedlo, etc. Asi ako kazdemu. Ale ja som im odpustila. Proste kazdy robi chyby, kazdy je tak svojim sposobom trochu vychcany a vsetci sme sebci. Velakrat ked ma niekto naserie niecim, vacsinou svojou sebeckostou, poviem si, ze rovnovaha v prirode plati a to sa kazdemu nejak odplati. Snazim sa to drzat v rovine, ze nikomu neprajem nic zle, len si proste spomeniem, ze spravodlivost niekde urcite je (TO JE PROSTE FAKT, a ti co vkuse revu, ze spravodlivost neexistuje, tak ste na omyle). Druha strana veci sa ma zase tak, ze toto plati na bezny zivot a bezne veci. Je zrejme, ze keby napr. niekto ublizil mojim blizkym, tak by som neodpustila a nenavidela dotycnu osobu az do hrobu. Ale to je o inom uz.
4. Hodnotim kriticky aj seba. Som si vedoma toho, ze na kazdeho raz dojde (aj na mna) a podla toho konam.
5. Ked prijmes, musis aj dat. To asi netreba pitvat, alebo?
Denník
Komentuj
9 komentov k blogu
1
kosmiklove
8. 7.júla 2014 01:09
moze byt
6
podla mna je dobre obcas si to ego trocha chranit aby som nesklzla do sebanenavisti tym ze vsetku vinu hadzem len na seba. jasne ze obcas mi pomoze, ked si poviem, ze druhi mali lepsie sance. tak ked mali? ale obcas. treba to striedat. aj ja si viem priznat chybu ale nema rada, ked niekto vravi, ze netreba zavidiet a tvarit sa ako panenka maria, lebo bez toho zivot ani neexistuje
7
@afew stale hadzat vinu na seba a lutovat sa to tiez nie je cesta a to som tym ani povedat nechcela, neviem, mozno to tak vyznelo. a netvrdim ani ze sa maju ludia tvarit ako panenka maria, ale bez zavisti sa zit naozaj da, aj bez toho, aby si si myslela, ze mas nad hlavou svatoziaru.
8
podla mna iba popries ze to je zavist lebo ti je nesympaticke, ze sa o tom hovori ako o niecom zlom
9
@afew nie. podla mna nie je vobec tazke sa prestat starat o to co kto ma, ako k tommu prisiel, ci je to fer a tak dalej..ked sa naucis starat len o seba a pracovat na sebe, nemusis nic popierat ...
Napíš svoj komentár