Birdz je akasi moja psychohygiena, chodim sem dost malo a pravdupovediac len ked sa potrebujem odreagovat. Tu mam na to priestor, lebo som Lynette. Zbabely tvor, ktore dokaze napisat nieco len pod takymto nickom. Obcas nieco napisem, potom tu rok nie som a potom sa vratim, precitam, zasmejem sa. A niekedy sa smejem aj cez slzy a niekedy si pomyslim ty kokooooos jaka nadcasova som bola ohladne svojich myslienok tykajucich sa môjho zivota A teraz vazne. Zas som tu len "na skok". Potrebujem sa vykecat, je jedno komu, viem, ze sa tu najdu aj taki, ktori to okomentuju negativne, pozitivne, lahostajne, hocijako. Ale tak to ma byt.
Dnes len o tom, ako som pochopila, ze nie som svetu absolutne dlzna. To, ze svet nie je dlzny mne, som pochopila uz davno
Kedysi som mala potrebu vsetko vysvetlovat. Vsetko obhajovat, obhajovat hlavne seba. Bola som uplne mimo, uplne detinska, citila som, ze musim kazdemu vyhoviet, kazdeho potesit, s kazdym byt "za dobre" a tym padom som mala pokoj na dusi, ze kazdy ma ma rad a nikto si o mne nic zle nemysli.
Priklad: vedela som, ze kamoske sa nepacia vysoke topánky. Raz som si ich obula a ona ze "si zajebala topánky" a ja som hned sa zacala obranovat a vysvetlovat: nooo vies, to ja ich nenosim casto, iba ked ...a bla bla bla... Proste som mala pocit, ze sa musim pacit jej stylu a hned som sa zacala vyhovarat. Dalsi priklad (asi ten najcastejsi, kedy som vzdy trpela): kamarati ma volali von. Mne sa nechcelo, bola som unavena z prace, zo skoly, etc. Proste den, kedy som fakt vedela, ze ostat v posteli a pozriet film mi padne vhod. Oni ma volali a ja namiesto toho, aby som uprimne povedala, ze naozaj dnes nie, lebo potrebujem vecer pre seba, som si zacala vymyslat. Ze proste musim ist este k tete a neviem kam. Bala som sa, ze ked poviem pravdu, ze uprednostnujem postel pred nimi, ze ich stratim. A tak som bud si naozaj nieco vymyslela, alebo isla nasilu von.
A klasicky priklad- skola. Vzdy ked som dostala lepsiu znamku ako spoluziaci, s ktorými som sa zvykla bavit, citila som sa vinna- i ked som dostala lepsiu znamku pravom, lebo som naozaj drela viac ako oni. A ja namiesto toho, aby som im povedala: "vy lenive kurvy, ja som cez semester aj makala, preto mam lepsiu znamku", tak zo mna vyslo len: "mala som stastie na otazky"....Alebo na skusky som vzdy chodila tak, ze minutu pred zaciatkom som vletela do ucebne, len aby som sa vyhla zbytocnym otazkam typu: ako dlho si sa ucil na skusku? Lebo ja som sa ucila vzdy dlho, ale bala som sa to priznat, aby ma nepovazovali za monstrum. A mohla by som takto uvadzat prikladov do aleluja a este dalej (no mozno az tak daleko ani nie).
Inak ked sa takto s odstupom na to pozeram a citam si co som napisala, mozem posobit ako falosna osoba, ktora meni nazory kazdu sekundu. Nazory som aj menila, ale nie preto, aby som ublizovala, ale preto, aby som kazdemu vyhovela a s nikym sa nehadala. Nechcela som byt konfliktna, pripadne vzbudzovat pozornost.
A dnes proste mi je to jedno. Nevysvetlujem, neobhajujem sa, proste nic. Ak sa niekto opyta, odpoviem. Jasne, strucne, pravdivo, bez okolkov a zavadzani. Ked ma niekto sprostu poznamku, bud to uplne ignorujem, alebo poviem nieco na styl lenivých kuriev. Ale aj to sa snazim obmedzit (to nadavanie).
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
james98
29. 9.sept. 2016 23:20
To sa treba naučiť - ja som sa naučil hovoriť na rovinu - Mám v piči čo si myslíš, a hotovo.
2
"vy lenive kurvy, ja som cez semester aj makala, preto mam lepsiu znamku!!!" *vyhodi papiere teatralne do vzduchu a odchadza z miestnosti, pricom jej spoluziaci ostanu ticho sediet este 5minut*
bozee ta predstava
bozee ta predstava
Napíš svoj komentár