Včera a dnes

To je taka typicka love story toto, az mi je obcas na grcanie.

„Lena, našiel som asi lásku svojho života“

(ja dúfajúc, že som to ja- ta laska zivota): „koho??“

„kolegynu v praci“ (vazne by som v tu chvilu chcela vidiet moj ksicht)

A takto to chodilo vecne. Proste 3 roky chodil za mnou s tym, ako ma stale lasku svojho zivota, ako sa z nej tesi, ake ma s nou plany. To by mi vobec nevadilo, keby ma predtym nenamotaval a nezakazoval sa mi stretavat s druhymi chlapmi s ktorymi som si rozumela tiez dobre. Neboli to vyslovene zakazy, ale vzdy ziarlil. A ja ako poslusne dievca, naivne, som cakala. Cakala som, ze raz sa snad zalubi aj do mna. Aj nepriek tomu vsetkemu co mi povedal. Mozno ina zena so stipkou viac hrdosti by ho kopla a poslala do rite. Ja nie, neviem preco. Dokonca som mu aj narovinu vyznala svoje city.

„vies, ja som sa do teba asi dost zalubila“

„lena, to nepojde, ja som starsi, mam iny zivotny styl ako ty a chcem si zalozit rodinu“

Po tomto dialogu sme sa nebavili asi pol roka, potom sme sa znovu dokazali kamaratit. (dodnes si pamatam ten ton hlasu a trapnost situacie
Aj napriek neskutocnym odjebom som si hovorila, ze ved musi to raz prist, ze som tu vzdy, ked mu je zle, dokazali sme sa spolu bavit hodiny, dni, bez prestavky, rozumeli sme si v uplne vsetkom, po fyzickej stranke sme si vyhovovali....a stale nic. Vzdy som mu aj vedela poradit vo vztahu, aj ako si zehlit u dotycnej problemy, davala som mu pohlad na vec zo zenskeho uhla pohladu. Dodnes nechapem ako som to zvladla psychicky a co som tym vlastne sledovala. Asi som fakt len picka.
Potom som dostala rozum a povedala som si, ze ked to doteraz neprislo, tak nepride uz nikdy. Ziadne dramaticke zmeny v mojom zivote nenastali, bavili sme sa dalej ako doteraz, nebolo to ako z filmu ze som sa nejak zmenila v silnu emancipovanu zenu a lovila kazdeho kto prisiel pod ruku. Zila som si dalej normalne.
A potom to prislo. Proste tento kokotizmus nepochopim a nikdy chapat nebudem. Neviem, ci to spravil naschval, ked som sa zacala spoznavat s niekym novym, s kym som si rozumela tiez a hovorila si, ze konecne niekto, kto o mna stoji a nie je to len zabavka, tak vtedy sa proste zjavil a nastal dalsi trapny dialog.

„lena, ja som sa do teba asi dost zalubil“

„aha“

A viac mi nestacilo. Skocila som mu okolo krku, zranila dalsich dvoch ludi a bola som neskutocne stastna.
A TAKTO SI ZILI STASTNE AZ KYM NEPOMRELI.




Srandujem.

Takto sme si zili stastne az kym sme si nedali polrocnu pauzu a on si stihol zatial omylom urobit „vysnivanu“ rodinu.

 Denník

11 0 0 0 0

Komentuj

27 komentov k blogu