Bezohľadný anjel

Jeden týždeň. Jeden prekrásny, no príliš krátky týždeň bola s ním. A on... jednoducho vtrhol do jej života, zostal tak krátko a odišiel. Zanechal po sebe spúšť. Zničil jej celý usporiadaný život...úplne ho prevrátil naruby. Dovtedy mala presne stanovené ciele...vedela, čo chce. Ale Jeho to nezaujímalo. Odrazu sa jej životné sny zmenili...Už to nebolo len ´škola a práca´, zrazu si uvedomila, aká je osamelá. Ten jediný týždeň úplne zmenil jej pohľad na svet. On ju naučil, pre čo sa oplatí žiť. Ukázal jej, že sú aj dôležitejšie veci ako štúdium a práca...že existuje aj niečo mocnejšie, bez čoho nemôže žiť žiaden človek. A keď skončil svoje poslanie, jednoducho sa potíšku vyparil. Zanechal po sebe len krásne spomienky na ich spoločne strávené chvíle. Keď sa spamätala z toho, že ho už asi nikdy neuvidí, začala sa viac sústrediť na seba. Odrazu mala viac energie a väčšiu chuť do života. Zistila, že nie len jej život a sny sa zmenili, ale že to už nie je ona. Predtým sa mohla snažiť koľko len chcela, a nikdy nebola úplne spokojná. Ale teraz ako keby po veľmi dlhom čase bola znova úplná. Bola proste sama sebou. A prospelo jej to. Po čase si našla priateľa, s ktorým ostala dlhý čas, kým ich neodlúčila diaľka. Postupne sa plnili všetky jej staré sny a ona stále v kútiku duše myslela na svoju prvú lásku. S pribúdajúcim vekom ju čoraz viac trápila otázka, či ho už naozaj nikdy neuvidí. Má tomu uveriť? Má sa vzdať? To nie. Ona bola bojovníčka. Kamkoľvek šla, všade sa pozerala okolo seba a hľadala ho. A potom, raz na vlakovej stanici zbadala známy profil. Srdce jej poskočilo. Cez jej vnútro sa prevalila vlna šťastia. Našla ho! Rýchlo sa kráčala k nemu...a vtom zastala. Srdce jej tĺklo čoraz rýchlejšie, no ona stála a bez slova pozerala na Neho. Ľudia, ktorý sa ponáhľali na okolité nástupištia, do nej vrážali. No jej to nevadilo. Pohľad jej zrazu zmatnel, stratila sa v ňom tá charakteristická iskra...náhle sa jej zmocnil závrat a ona upadla do bezvedomia. Hlavou sa jej preháňali útržky toho čo práve videla...to nemôže byť pravda...nie, to určite nebol On...to nemohol...Matne počula hlasy a nejasne si uvedomovala ľudí okolo seba. Posledné, čo videla bola tvár jej lásky, ako sa nad ňou skláňa a usmieva sa.Tento pohľad ju povzbudil a usmiala sa tiež. No On na ňu už po druhýkrát nebral ohľad. Nežne jej zašepkal posledné zbohom a stratil sa v dave...

 Vymyslený príbeh

1 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu