Akákoľvek podobnosť s názvami, ktoré by vám mohli byť známe, je čiste náhodná!
Text neprešiel gramatickou, ani jazykovou korektúrou
V našom hlavnom meste existuje veľké množstvo podnikov 5. cenovej skupiny, ktoré sme sa rozhodli navštíviť a priniesť Vám naše zážitky z nich.
Takej skutočnej echt slovenskej zapľuvanej krčme sa nevyrovná veru ani päťhviezdičkový restaurant hotela Krówn plazza. Preto som sa plný odhodlania, smädu po pive a po nových zážitkoch, s päťdesiatimitroma korunami vo vrecku, nehľadiac na možné nebezpečenstvo vydal navštíviť a ohodnotiť kvalitu bratislavských pajzlov.
Symbolicky, ako prvý som sa rozhodol navštíviť krčmu „U Husáka“ v Dúbravke, ktorú mám celkom blízko pri dome, takže snáď zvládnem v zdraví aj návrat späť.
Objekt krčmy vyzerá už zvonka veľmi prívetivo, v socialistickej architektúre, ošarpané a vyblednuté farby spolu s miestami opadanou omietkou len umocňujú štýlový vzhľad pohostinstva. Už z diaľky vás podnik zaujme lákavou zmesou pachov tiahnucich sa ulicou blízko krčmy. Takisto ľúbozvučne prirodzený spev, nádherný hlas slovenských robotníkov a bezdomovcov spríjemňuje tiché chvíle obyvateľom okolitých domov. Len kde-tu na chodníku nachádza sa okrem lístia a odpadkov aj ledabolo hodená tyčka.
Vchádzame do podniku cez vkusné špinavé staré dvere, cez zapľuvanú vchodovú chodbu, prechádzame okolo aromatických záchodov šíriacich pach močovky, z mužského záchodu sa ozývajú zvuky vracania.
Podnik je tematicky rozdelený na tri časti – všetky sú fajčiarske:
Jedna miestnosť je vyhradená notorickým štamgastom, druhá zaslúžilým komunistom v dôchodkovom veku a tretia – najväčšia a najvoňavejšia – miestnym bezdomovcom. Keďže si barman povšimol moju zmätenosť nad tým kam sa usadiť, zahučal hromovým hlasom, aby som zapadol a rukou ukázal napravo.
Usadil som sa teda pri asi 50ročnom masívnom drevenom stole na vratkú, dosť rozheglanú stoličku a dal sa do rečí s okolosediacimi.
Spomínali na minulosť – teda na prívetivú tvár socialistického režimu. Ako sa vtedy dobre žilo, všetko bolo lacné, nebolo treba pracovať, stačilo sa len tak tváriť, život bol veselý, každý deň po práci mohli v kľude sedieť v krčme pri dobrom československom pive a cigaretke. Ale doba sa zmenila, došli o prácu, o byt, o peniaze, o česť ktorú nikdy nemali, teraz spia v kanáloch a kríkoch a ich najväčším problémom je prežiť zimu v teple vykúrených električiek alebo kanalizačných zberačov. Pri počúvaní životných príbehov týchto looserov sa mi tisli slzy do očí, čo však mohlo byť spôsobené aj všadeprítomným smradom. Pach to bol neznesiteľný. Otočil som sa a tam pri stene hriala si skupinka ďalších bezďákov nohy na starom socialistickom radiátore. Na radiátore sa vetrali staré deravé ponožky a bosé nohy nezdravej čiernofialovej farby. Tento pohľad v kombinácii s aromou dosraných a došťaných spolusediacich zapríčinil vzburu žalúdku a tak jeho obsah putoval na podlahu. Vtom odniekaľ zaznelo: Jano, vyhoď to prasa!
Ani neviem ako, ocitol som sa v inej miestnosti, po stenách rôzne tématické zástavy, s prevažujúcou červenou farbou, zaprášená československá zástava, potrhané plagáty, vitríny, mnoho pavučiny, dymová clona lacných cigariet, všade okolo starčekovia, niektorí v starých šedých oblekoch, dokonca s kravatou, niektorí vo vojenskej zelenej uniforme, s mnohými vyznamenaniami a medailami na hrudi, iní v červených tričkách s motívom Lenina, Marxa či toho tretieho. Starešina v saku s červenou kravatou ma oslovil: „Vitaj, súdruh, na našej schôdzi, so záujmom si vypočujeme Tvoj diskusný príspevok“ čo iné mi teda ostávalo, desiatky očí skrytých za hrubými nevkusnými dioptrickými okuliarmi na mňa uprene hľadeli. Na čelo mi vystúpil pot. Odvrátil som zrak na stranu a zbadal som na stene obrovský vyblednutý plagát usmievavého Gustáva Husáka. Odniekadiaľ sa ozvalo hlasné zakašľanie. Na poličke nad dverami som zaregistroval bustu Lenina. Tož som teda spustil: „Viete, súdruhovia, aký je rozdiel medzi Husákom a kurvou?“ Miestnosť zašumela prekvapením i pohoršením. Starci strnule hľadeli. Dokonca výčapník Jano nervózne hľadel mojím smerom. Zneistel som i ja, trochu som sa začal strachovať a v snahe zachrániť vzniknutú situáciu som rýchlo ukončil rozprávanie: „predsa žiadny!“ ako prvý pointu pochopil dedulo v baranici s päťcípou hviezdou. V momente na mňa mieril brokovnicou. Stlačil spúšť, očakával som výstrel, zásah, potupnú a bolestivú smrť. Ozvalo sa cvaknutie. Výstrel však nenastal. „Čo dedo, náboje sme zabudli doma? Sklaróza je nepríjemná vec, všakže?“ škaredo som sa usmial. Vtom okolo mojej hlavy preletela guľka, nuž som sa dal na útek. Za mnou bolo počuť pád stoličiek na zem, výkriky „Za vlasť!“ „Vperjód!“ „Pa bľjaď!“ ukekal som k východu. Cestou som vrazil do jedného zo štamgastov, ktorý sa nárazom oblial pivom. Nasledovala ďalšia spŕška nadávok, trieliac cez chodbu k vchodovým dverám zakopol som o prah a zdrbal sa čelom na dlážku. Zo zvyškov nosu prúdom tiekla krv, Za sebou začul som hrubým hlasom: „a platiť bude kurva kto?“ do nohy zakusol sa mi nejaký čokel. Pokúsil som sa pozbierať, hlasy za mnou sa ozývali stále bližšie a bližšie. Okolo ucha mi zasvišťala letiaca dýka, ktorá sa vzápätí zabodla do drevenej zárubne. Na podlahe za mnou dopadol a rozbil sa pivný pollitrák. Noha bolela. Psa som otrieskal o zárubňu, potom sa s kňučaním konečne pustil mojej nohy. Skáčem dolu schodmi a bežím preč od Husáka smerom do civilizácie. Za mnou zaznievajú posledné výstrely, vzďaľujem sa.
Bol som vyhodený z 83ky. Špinavý, smrdiaci, s otyčkovanými nohavicami a krvavou tvárou, krívajúc na pravú nohu pobral som sa pešo nočnou ulicou domov, kde ma už zaiste bude očakávať moja nervózna manželka... Najviac ma však mrzí, že som nemal možnosť ochutnať pivo ani miestne gurmánske špeciality.
Preto sa k Husákovi určite ešte niekedy vrátim.
Váš gurmán František
Recenzia
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár