utieraš slanosť svojich rúk
večne mokrých
živých a citlivých
myslíš a pomaly vnímaš
kúsok po kúsku
sú tak ostré až ťa režú
reže ťa, že len málokto vie
málokto vie ako sa máš
áno, každý sa ťa snaží uchlácholiť
ale nikto z nich nevie aké to je
ako by aj mohol?
preto sa ťa pýtam,
aké to je nenávidieť svoje narodeniny?
nenávidieť svojho otca
nie, nie, nenávidieť len jeho činy?
spochybňovať svoju vieru
aké to je, keď si to mohla čakať a...
a predsa ťa to prekvapilo a zlomilo
aké to je, keď sa ti chce vracať,
plakať a skryť sa
ale.. odpusť mi moju zvedavosť
je mi to len ľúto a neviem ako sa správať
ako ti dať najavo, že ťa mam rada...
no pritom ťa nerozplakať
viem, že čakať si to nemohla,
veď kto by to aj očakával?
a aký by to malo zmysel?
no neboj sa, teraz to bude ľahšie,
však vieš aký bol
"Zbabelý, až tak, že to ukončil.
Lenže kým tu s nami bol, bola tu aj nádej
nádej, že sa zmení
že ho mama zmení
že dospeje a pomyslí na nás
no ale typický oco
len tak si odíde a nás tu nechá tak
zničí nás, mamu
mohlo to byť lepšie, keby...
stačilo aby sa uvedomil."
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár