Hladím, plačem a kričím do slepého zrkadla..
Zo skrine dnes vyťahujem a navliekam si kožu niekoho úplne iného.
Vyrobenú vraj na mieru na mňa.
Presne to všetci chcú!
Obliecť vás do svojho obrazu,dialkovým ovládaním vypnúť
a pritom sa ešte tvárte zúčastnene!
A potom neshcopný kope shcopného,
hlúpy učí múdreho,
synovia vychovávájú matky,
úspešní skáču z okien
a mrtvi pochovávajú živých...
A my v cudzej koži bozkávame ruky cudzincovi namiesto matky.
A v nás to vrie,ale s titánovou servítkou pred ústami len milo
pritakávame a úsmev od ucha k uchu,
od vrásky k vráske,
od jazvy k jazve...
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
zabudnuta
5. 7.júla 2008 20:35
pekné..prvá strofa sa mi najviac páčila.
Napíš svoj komentár