Ten pravý?

Prišiel si tak rýchlo,z ničoho nič,
ako niekto cudzí,nepoznaný a úplne lahostajný...
No kto by si pomyslel,že ty by si ma mohol zranit
spôsobom akým si to urobil,tak neuvolnene,nerozhodne.

Zatiahol si oponu, vraj koniec!Mám ti ako v divadle tlieskať?
Zatiahol si oponu a na srdce mi už padá prach.

Vraj by to neklapalo!
Ach,ako táraš,táraš ako vždy,že ma budeš lúbiť navždy,
navždy až do smrti,no tvoje smútočné oznámenie som ešte nedostala.

Predtým než si to urobil,
tak velmi som sa snažila byť pozorná k všetkému
čo si chcel vždy ochotne,vždy trpezlivo.
Co som robila zle?
Ze som sa zaujímala dni a hodiny?

Zrejme stále nepoznáš význam slov:
Je mi lúto!
Tak začínam premýšlať nad tým,že by malo byť protizákonne
klamať ženské srdcia.

Ale pomaly už zabúdam,zabúdam na mieste,kde ty už nepatríš.
A vlastne si mi už lahostajný!
Skladám si ružové okuliare a smejem sa ti do očí na fotke.
Si tam tak trápny s prázdnym odkazom: Milujem ťa!
tak vkladám si ťa do krabice a na skriňu ryjem dalšiu čiarku.
Ciarku,že si bol len další.
Další o ktorom som si myslela,že je ten pravý...

 Báseň

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu