Vyslo slnko, zacal zvonit budik a ja som sa prevalovala v posteli hoci bolo uz pol siednej, mama domno huakala nech vstavam no mne sa nechcelo, bola som unavena, v noci som zaspala len na dranom, ale musela som.Vstala som, znova som si do hlavy nabudila tu myslienku ze som niekto iny.Sebavedomo som vstala s myslienkov ze som .... isla som do kuchyne, vybrala som krabicu mlieka a naliala ho do ruzoveho umeleho vysokeho pohara ktory uz bol pripraveny.Vsunula som ho do mikrovlnky, zavrela ju a zastavila na 1min, , zatial som sa isla pozriet do zrkadla, aby som si vedela predstavit seba ako ju.Usmiala som sa a predstavovala si to, zacala som rozpravat a predstavovala som si jej hlas, no realita bola tvrda.Vzdy som bola ta drsna a ona je stale taka jemna a tenka.Chcem byt ako ona.Takto to islo par dni, stale som sa na nu pzerala, myslela som ze ako by sa ona pravala v tejto situacii bo by asi robila, co by si obliekla, co by povedala, ako by sa zatvarila.Zacala som si mysliet ze som sa do nej zalubila, stale som na nu myslela chcela som byt taka ako je ona, zacala som kopirovat jej pismo, chovanie.Tuzila som po tom aby som bola oka ´je ona.No jedneho dna, jedneho dna som si to uvedomila, chcela som opakovat, robit to preco som pohrdala inimi.Skoncila som s tym, no aspon som chcela, stale som to robila az kym neprisiel den traenia, chytila som do ruk ziletku a zacala som sa zerat, bolelo to ale musela som pocitit endorfiny no nie? snazila som sa no nic nebolo, ale robila som to, upokojovalo ma to na druhy den ked som ma to stipalo, upokojovalo ma pohlad na to, na tie rany....Potom ma nieco trklo, toto by ona nikdy v zivote nespravila, skoncila som s tym no stale zijem v tom ze raz budem taka ista ako ona, taka jemna a tenka











tento pribeh je vymysleny

 Vymyslený príbeh
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár