dusa boli,
kde sa stala chyba,
preco sa tak bojim,
bojim sa padu,
bojim sa bolesti,
bojim sa smutku,
bojim sa samoty,
Boli sme spolu stastny,
nepochybujem,
boli sme ale uz citim koniec,
stastie nepocitujem,
chem aby sme boli navzdy spolu,
spolu stastny bez hlupich chyb,
stastny z malickosti,
stastny z nasej lasky,
tak olupme tu tvrdu kvoru,
kvoru ktora nasu lasku nici,
kvoru pre ktoru nepocujeme lasku ktora na nas krici,
krici od zufalstva,
krici od samoty,
straca sa, stratena je,
hladam ju, no dalekoje,
nevzdavam sa, raz ju najdem,
ved ostava predsa nadej,
P.S ASKA MILUJEM TA, NEROZISLI SME SA ALE JA SA BOJIM ZE TA STRATIM PRETOZE CITIM ZE TA STRACAM, VED SI SPOMEN TIE KRASNE CHVYLE AKO JE MARGITA CI ZIMAK, PREZILI SME SPOLU UZ VSETKY ROCNE OBDOBIA, VSELIAKE MOZNE PREKAZKY A HADKY...NEODCHADZAJ PO TOMTO VSETKO PRETOZE TA MILUJEM LASKA NEODCHADZAJ! ! ! ! ! ! ! ! ! ! ! ! !
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár